Kto si na svojej záhrade raz vypestuje svoje vlastné uhorky, iné už nikdy nebude chcieť. Ktoré máte v hľadáčiku? Dáte prednosť nakladačkám alebo uhorkám šalátovým?
Príbeh uhoriek
S pôvodom uhoriek to nie je úplne jednoduché. Pravdepodobne pochádzajú z Ázie, ale odtiaľ sa pomerne rýchlo šírili aj ďalej. Veľmi obľúbené boli napríklad v starovekom Grécku aj Ríme, kde ich používali aj ako prírodný liek. Do Ameriky sa dostali až v pätnástom storočí.
Hoci si túto zeleninu ceníme pre jej osviežujúcu chuť, je vyhľadávaná aj v kozmetickom priemysle, má totiž blahodarný účinok na pleť a jej kvalitu. Pokiaľ sa však k uhorkám vrátime ako k chutnej zelenine, máme na výber z množstva odrôd, ktoré sa líšia nielen vzhľadom podlhovastého plodu s tmavozelenou šupkou, ale aj metódou pestovania či využitím v kuchyni.
Tri základné typy uhoriek
Jedným z troch základných typov uhoriek sú nakladačky, ktorých pestovanie má na našom území dlhoročnú tradíciu. Ako už samotný názov napovedá, tieto odrody slúžia hlavne na nakladanie do octového nálevu. Keďže dnešné moderné odrody, až na výnimky, nie sú väčšinou ani po prerastaní plodu horké, môžeme si z prerastenej nakladačky pripraviť skvelý uhorkový šalát.
Na prípravu letných šalátov slúžia aj ďalšie dve skupiny, teda uhorky šalátové poľné alebo uhorky šalátové skleníkové, známe ako hadovky. Šalátovými uhorkami sa rozumejú špeciálne vyšľachtené odrody s dlhším plodom, ktoré tvarom pripomínajú hadovky. Sú ideálne na pestovanie priamo na záhone.
Hadovky potrebujú trochu viac „rozmaznávania“, keďže dobre nezvládajú teplotné výkyvy. Preto ich pestujeme v skleníku alebo vo fóliovníku, kde sú predsa len zaistené stabilné podmienky.
Akú pôdu majú rady uhorky a kde sa im bude dariť?
Uhorky sú všeobecne považované za náročnejšiu plodinu, ktorá potrebuje teplo, slnko a kvalitne, hnojom alebo kompostom vyhnojenú pôdu s obsahom vápna. Pôda má byť hlinitopiesčitá, dobre priepustná a dokonale odburinená.
Vyžadujú tiež výdatnú zálievku, dlhodobé sucho nesvedčí sadeniciam ani narasteným rastlinám. Zalievame výhradne vodou s teplotou okolitého vzduchu, teplotný šok je pre uhorky nebezpečný. Pri zálievke sa snažíme čo najmenej zmáčať listy, čo by umožnilo rozvoj hubových chorôb, na ktoré sú uhorky náchylné.
Niektoré menej vzrastné uhorky, napríklad odroda ‘Bush Champion’, rastú dobre aj v nádobe na chránenej terase. V minulosti sa najmä uhorky nakladačky s obľubou pestovali aj priamo na hnojisku, prípadne na kompostovisku, čo môžeme tiež skúsiť. Ide o plazivé rastliny, ktorým necháme dostatok priestoru, aby sa plazili po záhone, alebo ich pestujeme vertikálne.
Použijeme na to vertikálnu oporu, ktorou môžu byť stĺpiky alebo na tento účel vyrábaná plastová sieť s rozmermi ôk cca 15 × 15 cm. Túto zeleninu však rovnako dobre vypestujeme aj na záhonoch pokrytých tmavou netkanou textíliou, ktorá zabráni rastu burín. Jej výhodou, najmä v studenších oblastiach, je ohrievanie pôdy a zaistenie vyššej teploty pre pestované rastliny.
Pri pestovaní v horizontálnej polohe na záhonoch s výhonkami pokiaľ možno nehýbeme, každý presun môže pre ne znamenať poškodenie.
Kedy a ako vysievať uhorky
V prípade uhoriek sa môžeme rozhodnúť pre dopestovanie vlastných sadeníc výsevom zakúpených semienok alebo pre kúpu už predpestovaných, napríklad aj vrúbľovaných rastlín. Vrúbľované uhorky majú oproti výsevom náskok, navyše ide o silné a odolné rastliny. Ich koreňová sústava z podnože tekvice figolistej je totiž väčšia a vitálnejšia.
Pokiaľ pestujeme uhorky „vo veľkom“, vyplatí sa vlastný výsev. Pri skleníkových hadovkách alebo poľných šalátových odrodách je vhodné si sadenice vypestovať v teple v skleníku v samostatných kvetináčoch v priebehu marca alebo apríla, nakladačky a aj poľné šalátové odrody sa však väčšinou vysievajú do menších hniezd priamo na záhony.
Čo je partenokarpia?
Dôležitý pojem, keď ide o uhorky, je tzv. partenokarpia. Ide o vlastnosť, ktorá vychádza zo spôsobu rozmnožovania, teda tvorby plodov.
Partenokarpická odroda je taká, ktorá tvorí výhradne samičie kvety, samčie na rastline vôbec nenájdete. Tieto uhorky tvoria plody bez opelenia kvetov samčím peľom, čo inak pri uhorkách obstarávajú včely a čmeliaky.
Výborne sa hodia na skleníkové pestovanie, kde by k opeľovaniu dochádzalo len sporadicky. Plody sú vnútri tuhšie, s náznakom nevyvinutých semienok.
Nepartenokarpické odrody sú vhodné na poľné pestovanie, kde má k ich kvetom lepší prístup hmyz. Ide o odolné odrody s vysokým výnosom. Dužina je mäkšia a vyvíjajú sa v nej semená. Informácia, že ide o partenokarpickú odrodu, sa zvyčajne nachádza na prednej strane vrecka so semienkami.
Na priamy vonkajší výsev je vhodným obdobím máj alebo aj jún, v teplých oblastiach sa dá vysievať aj koncom apríla. Do jedného hniezda vysievame dve, maximálne tri semienka. Rozstup medzi hniezdami zvolíme 80 – 100 × 60 centimetrov, záleží na odrode.
Pri vertikálnom pestovaní sa odporúča odstup semienok či sadeníc 50 cm, pričom siete alebo iné konštrukcie majú byť od seba vzdialené cca 150 cm. V tomto prípade postačí výsev jedného semienka do jamky, nevytvárame hniezda s viacerými kusmi. Semená najlepšie klíčia pri teplote okolo 20 °C. Vyklíčené rastliny vyžadujú dennú teplotu ideálne okolo 22 až 23 °C, nočná môže klesnúť na 19 °C.
Vertikálne verzus horizontálne pestovanie
„Vertiko“ systém prináša celý rad výhod, a preto je veľmi obľúbený. Hodí sa pre všetky skupiny uhoriek. Hlavnou výhodou je lepšia prehľadnosť a kontrola rastlín, všetko máme pekne na očiach.
Jednoduchý je aj zber, navyše nedochádza k znečisteniu plodov zeminou a ani k zbytočnému zmáčaniu listov pri zálievke. Istou nevýhodou je nutnosť vyväzovania rastlín k opore, prípadne ich preplietania cez sieť.
Pri horizontálnom pestovaní uhoriek sa rastliny jednoducho pnú po povrchu záhona a odpadá nutnosť vyväzovania. Istou nevýhodou je náročnejší zber najmä pri hustejšom rozstupe, pričom často dochádza k poškodeniu výhonov.
Pri pestovaní bez netkanej textílie je tiež oveľa komplikovanejšia údržba, hlavne odburiňovanie, keďže rastliny sú pomerne krehké. Dochádza tiež k znečisteniu plodov zeminou a aj k nadmernému zmáčaniu listov, ktoré môžu viac trpieť hubovými chorobami.
Úroda, uskladnenie a spracovanie uhoriek
Uhorky zberáme priebežne, hlavne nakladačky rastú neskutočne rýchlo. V ich prípade záhon kontrolujeme aj každý deň, ideálne každý druhý. Pri šalátových odrodách je zber závislý od potreby plodov, ale aj tu sa oplatí pravidelný zber, aby plody nezostarli a rastliny bohato nakvitali.
Plody nakladačiek i šalátoviek nakladáme alebo fermentujeme. Keď plánujeme robiť kvasáky, zvolíme si na to vhodnú odrodu, aby po fermentácii neostala z uhoriek kaša.
Čerstvé uhorky sa dajú v bežnej izbovej teplote uchovať aj dlhšie ako týždeň, i keď majú tendenciu vädnúť. Šalátovky neskladujeme príliš dlho, predsa len sú určené na priamy konzum.
Uhorky nakladačky sú v prvom rade určené na nakladanie, ale môžeme ich použiť aj do omáčok alebo do čerstvých zeleninových šalátov. Šalátové uhorky je možné využiť nielen na prípravu čerstvých šalátov, ale aj do studenej uhorkovej polievky, prípadne sa dajú krátko podusiť a použiť ako príloha.
Text: Monika Felixová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Ako pestovať uhorky a vyťažiť tak z uhorkovej sezóny maximum
Uhorky vysievame práve teraz. Ktoré odrody vybrať?
Cuketa alebo cukina? Takto si ju ľahko dopestujete. Viete, čo robiť, ak kvitne, ale nerodí?
Vyvýšený záhon krok za krokom: Bohatá úroda bez namáhavej starostlivosti
Viete, ako pestovať mrkvu a petržlen? Toto je pre úspech kľúčové
Zoznámte sa s valeriánkou, „šalátom“ nízkych teplôt
Má niekto skusenosti s nakladackami uhorka partenokarpická - Partner F1 kúpil so…