Záhrada bez rýľovania alebo no-dig gardening. Ako na to?

Metóda záhradkárčenia bez rýľovania je moderným prístupom k pestovaniu zeleniny, ktorý sa v poslednej dobe stáva medzi záhradkármi čoraz populárnejším. Táto technika ponúka oproti tradičnému spôsobu obrábania pôdy množstvo výhod, ako je napríklad úspora času, práce a vody.

Záhrada bez rýľovania
Foto: Shutterstock

Okrem toho zvyšuje úrodnosť pôdy a znižuje riziko jej erózie. V tomto článku sa pozrieme na to, čo je metóda záhradkárčenia bez rýľovania, ako ju aplikovať a aké princípy využíva.

Metóda pochádza z Anglicka

„No-dig“ metóda záhradkárčenia má svoje korene v prírode, kde je rýľovanie pôdy neprirodzeným procesom. V 20. storočí začali niektorí záhradkári experimentovať s technikami, ktoré by minimalizovali potrebu rýľovania pôdy a zlepšili pôdu na pestovanie.

Jedným z nich bol britský záhradník a spisovateľ Charles Dowding, ktorý v roku 1982 začal praktizovať metódu záhradkárčenia bez rýľovania a tá sa stala populárnou po celom svete. Dowding objavil, že použitie vrstvy organického materiálu na vrchu pôdy umožňuje rastlinám rásť a tvoriť korene v prirodzenom prostredí, kde sa nemusia prebíjať cez ťažkú pôdu. Táto technika sa odvtedy stala základom no-dig záhradkárčenia a jej popularita stále rastie.

Aké sú výhody a obmedzenia no-dig prístupu?

Záhradkárčenie bez rýľovania, alebo no-dig záhradkárčenie, ponúka množstvo pozitív. Jednou z hlavných výhod je minimalizácia potreby fyzickej námahy, pretože sa nemusíte zaoberať rýľovaním pôdy. Týmto spôsobom ušetríte čas a energiu a môžete sa zamerať na iné záhradnícke aktivity.

Ďalšou výhodou je zlepšenie kvality pôdy, pretože vrstva organického materiálu na vrchu pôdy pomáha udržiavať vlhkosť, zlepšuje pôdnu štruktúru a zvyšuje obsah organických látok. To zase vedie k lepšiemu rastu rastlín a zvyšuje úrodu.

Okrem toho, no-dig záhradkárčenie je priateľské k životnému prostrediu. Minimalizuje riziko erózie pôdy a udržuje pôdu zdravú a úrodnú bez použitia chemických hnojív, nehovoriac o veľkej podpore pôdnych organizmov a biodiverzity.

Príprava pôdy na no-dig pestovanie
Foto: Shutterstock

No-dig metóda má aj niektoré obmedzenia. Jedným z hlavných obmedzení je nákladovosť, pretože na no-dig záhradkárčenie potrebujete dostatok organického materiálu, ako sú slama, seno či kompost, ktoré môžu byť nákladné.

Taktiež je potrebné mať dostatok miesta, pretože vrstva organického materiálu môže zvýšiť výšku záhonu, čo môže byť pre niektoré rastliny nevhodné. Dá sa však povedať, že veľkej väčšine rastlín tento spôsob záhradkárčenia vyhovuje.

V niektorých ohľadoch môže byť no-dig záhrada náročnejšia na údržbu, pretože musíme pravidelne pridávať vrstvy organického materiálu, aby sme udržali úrodnosť pôdy. Ak sa však nebojíte občasného fúrikovania, táto metóda je presne pre vás.

Základom je množstvo organickej hmoty

Prvým krokom je vybrať si vhodné miesto. Potrebné množstvo slnka a tieňa sa líši podľa druhu rastlín, ktoré chceme pestovať. Po výbere miesta ohradíme plochu na pestovanie pomocou kameňov, tehál alebo dosiek a odstránime všetky buriny a nežiaduce rastliny. Potom na záhon nasypeme vrstvu organického materiálu, ako kompost, seno a slama. Táto vrstva by mala byť hrubá od 5 do 10 cm.

Ďalej je potrebné pripraviť pôdu na výsadbu rastlín, pretože tenká vrstva organického materiálu nie je dostatočne úrodná. Môžeme pridať organické hnojivá a dobre ich zmiešať s organickým materiálom na povrchu. Do takto pripraveného záhona môžeme následne vysadiť svoje preferované okrasné alebo úžitkové rastliny klasickým spôsobom.

Pestovanie zeleniny no-dig technikou
Foto: Shutterstock

Pri no-dig záhradkárčení je dôležité pamätať na udržiavanie rovnováhy v pôde. Ak sa vám zdá, že vrstva organického materiálu na záhrade klesla, jednoducho pridajte ďalšiu vrstvu. Neodporúča sa používať pesticídy alebo chemické hnojivá, pretože by mohli uškodiť pôdnym organizmom.

No-dig záhradkárčenie dovoľuje jediné zásahy do pôdy v podobe vyberania buriny alebo sadenia rastlín.

Záhradka bez rýľovania je udržateľný spôsob pestovania a úspech môže dosiahnuť naozaj každý záhradkár, bez ohľadu na to, či je začiatočník alebo pokročilý.

Text: Matúš Puskeiler
Foto: isifa/Shutterstock

Diskusie na tému článku