Záhradkárska sezóna pokračuje: Toto sú najdôležitejšie septembrové práce v záhrade

Prichádza obdobie neskorého leta a začiatok astronomickej jesene. Viete, na čo by ste tento mesiac v záhrade nemali zabudnúť?

Čas na vždyzelené kry

Zohriata pôda, chladnejšie noci, stále príjemná denná teplota a častejšie zrážky sú ideálnym predpokladom na ujatie vždyzelených drevín. Vysádzať ich môžeme koncom leta a začiatkom jesene. Do zimy by sa mali stihnúť dobre zakoreniť. Pri neskoršej výsadbe sa už dreviny nemusia ujať.

Na výsadbu sa hodia rastliny s bohatým koreňovým balom. Dôkladne si zvážime stanovište, vždyzelené listnáče nie je dobré často presádzať. Vysádzaným rastlinám zabezpečíme dostatok miesta, svetla a kvalitný substrát.

Pestujeme jesienky

Jesienky (Colchicum) sú krásne kvitnúce, ale veľmi málo pestované okrasné rastliny. Ich kvety sú ružové, jemne fialové alebo biele a môžu byť rôzne veľké. Objavujú sa na prelome leta a jesene. Jesienkam sa darí na slnečnom a teplejšom mieste s mierne vlhkou pôdou, ale aj v kvetináčoch. Cibuľovité hľuzy si môžeme vysadiť aj v druhej polovici leta. Ak chceme docieliť bohato kvitnúci trs, je dôležité rastliny ponechať na jednom mieste bez presádzania niekoľko rokov. Uplatnia sa na okraji kvetinových záhonov, v štrkových plochách a pri chodníkoch. Ich listy pripomínajú listy medvedieho cesnaku, ale pozor, sú jedovaté.

Čo vysadiť pod stromy?

Miesta pod stromami typické tieňom a suchom patria v záhradách k tým najproblematickejším. Aj tieto plochy však môžu byť plné zelene a kvetov. Vybrať si však musíme správne druhy rastlín.

Pod hlboko koreniace stromy, kde býva nedostatok svetla, ale aj vlahy a živín, sa hodí pachysandra, zimozeleň, valdštajnka, bergénia, pôdopokryvné skalníky a ďalšie druhy. Vysádzame ich začiatkom jesene, keď už stromy nečerpajú z pôdy toľko vlahy a živín. Vysadené rastliny tak majú šancu lepšie sa ujať. Rastliny po výsadbe dobre zavlažujeme.

Ochráňme ovocné stromy

Neskoré odrody ovocných stromov sú v tomto období obťažkané ovocím, konáre môžu byť prehnuté a hrozí, že sa zlomia. Stromy ohrozujú aj búrky a silný vietor. Náchylné sú slivky, broskyne, ringloty, hrušky aj mladé jablone. K drevinám, ktorých sa to týka, preto musíme včas nainštalovať pevné opory. Môže to byť dlhá, pevná a širšia palica zakončená vidlicou alebo dvoma zatlčenými klincami.

Na kmeňoch ovocných stromov vymeníme lepiace pásy, ktoré pomôžu zmonitorovať výskyt škodlivého hmyzu a zároveň zabránia, aby sa dostal do koruny. Všímame si aj už odrodené ovocniny, ako sú kríky egrešov, ríbezlí a porasty jahôd, a v prípade zistenia hubových chorôb či škodcov zasiahneme čo najskôr. V prípade slabšieho výskytu uprednostníme ekologické a biologické prípravky. Stromy sliviek napadnuté nebezpečným vírusovým ochorením (šarkou) odstránime najlepšie aj s koreňmi, aby sa choroba ďalej nešírila.

Využite opadané ovocie

Opadané ovocie, ktoré už nie je vhodné na spracovanie, môžeme využiť ako hnojivo. Zapracujme ho do hĺbky 40 – 50 cm, najlepšie na miesta, kde v budúcom roku plánujeme pestovať fazuľu alebo zemiaky. Najmä opadané jablká sú výborným zdrojom živín a bola by škoda ich nevyužiť.

Sadíme ovocné dreviny

Pomaly sa začína obdobie výsadby ovocných rastlín. Mnohé môžeme vysádzať už od polovice septembra. Výsadbové jamy pre ovocné stromy by sme mali ideálne vyhĺbiť aspoň 3 týždne pred plánovanou výsadbou, aby sa pôda dobre prevzdušnila. Miesto výsadby predtým treba odburiniť a odstrániť všetko nežiaduce, napríklad hrubšie korene, kamene a podobne. Pripravíme si aj preosiaty kompost a zakúpime mykorízne huby.

Zberáme rakytník

Skoré odrody tejto obľúbenej ovocnej dreviny prinášajú plody už koncom leta a začiatkom jesene. Zberáme ich tak, že odrezávame jednotlivé vetvičky s plodmi, a tie dáme vo vreckách do mrazničky. Plody z nich potom zužitkujeme neskôr.

Pri menších drevinách bude lepšie dať si záležať a pooberať jednotlivé plody, teda nerezať celé vetvičky. Je to síce časovo náročné a prácne, ale krík potom až tak neutrpí. Plody zberáme v tenkých chirurgických rukaviciach, nie v tých záhradných.

Vysádzame jahody

Až do polovice septembra môžeme na slnečné miesta s priepustnou a humóznou pôdou sadiť priesady jahôd. Vhodné sú silné, bohato olistené a dobre zakorenené rastliny. Sadíme ich tam, kde sme ich už niekoľko rokov nepestovali. Vyhneme sa i záhonom, kde sme tento rok mali zemiaky či rajčiny.

Na čo ešte nezabudnúť?

• Pokračujeme v zbere plodovej zeleniny, najmä teplomilných druhov. V chladnejších oblastiach rastliny podľa počasia zakrývame netkanou textíliou ako ochranou pred chladom.
• Začiatkom septembra zaštipneme vrcholy kolíkových rajčín. Je už zbytočné nechať ich rásť. Zároveň tak podporíme rýchlejšie dozrievanie nasadených plodov.
• Podložíme plody veľkoplodých odrôd tekvíc, napríklad drevenou doskou. Šupka tekvicového plodu tak nebude v kontakte s vlhkou pôdou, nebude hniť a kvalitne vyzreje.

Text: Daniel Košťál
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

Abeceda bohatej úrody: 101 overených rád nielen pre začiatočníkov, 2. časť: H – K Nové číslo časopisu Záhrada je už v predaji! Vyvýšený záhon je jednoduchá stavba s množstvom predností Vytvorte si záhradu na balkóne či terase Čo vysadiť na prázdne hriadky a prečo urobiť v júni Šittov rez a prebierku plodov Ako sa postarať o záhradu, aby bola úroda čo najvyššia