Zaplňte prázdne hriadky! Dve plodiny, ktoré môžete vysievať počas celého júla

Všimli ste si, že listy červenej repy sa nápadne podobajú listom mangoldu? Nie je to náhoda, obe zeleniny sú blízke príbuzné. A vysievať sa dajú aj teraz v júli.

Mangold
Foto: Shutterstock

Repa šalátová, ľudovo zvaná červená repa, aj mangold patria do čeľade láskavcovité a naozaj sú si do určitej miery podobné. Ich príbuznosť sa nezaprie ani v chuti, stačí ochutnať listy oboch druhov. Najlepšie sa im bude dariť na plnom slnku, ale poradia si aj s polotieňom. Nepestujeme ich však opakovane na rovnakom mieste a ani na mieste po inej láskavcovitej zelenine.

Príprava pôdy je základ

Pôda má byť hlboko spracovaná a vyhnojená, najlepšie kompostom. Nikdy do nej nedávame čerstvý hnoj, potom by boli repa aj mangold náchylnejšie na hnilobu. Inak sú oba druhy pomerne nenáročné a odolné proti chorobám aj škodcom.

Mangold aj repa majú rady pôdu bohatú na humus a živiny, preto im po vyklíčení sadeníc vyhovuje nástielka z kompostu alebo organického mulču v podobe jemne pokosenej trávy. Pokiaľ sa rozhodneme, že povrch záhona nezakryjeme, nezabúdame na okopávanie. Obmedzíme tak rast buriny, predĺžime zálievkový interval a v ťažších pôdach zbavíme povrch nepriepustného pôdneho prísušku. Čo sa týka zálievky, pravidelnosť je nevyhnutná najmä pri klíčení. Dôležitá je aj vo fáze rastu, no vtedy jej občasné vynechanie už neuškodí.

Polievanie repy, žlté gumáky
Foto: Shutterstock

Termín výsevu repy napovie, čo budeme zberať

Repa sa ideálne vysieva od apríla do júna. Ak chceme buľvy počas zimy skladovať, najlepší termín výsevu je apríl a máj. Dá sa však vysievať aj v júli, no vtedy už nepočítame so skladovaním, ale si z tohto neskoršieho výsevu pochutnáme na krehkých listoch a mladých buľvách, nazývaných „baby beet“ alebo „baby repa“.

Jednotlivé semienka vysievame na vzdialenosť 5 cm od seba do riadkov vzdialených okolo 25 cm. Po vyklíčení rastliny jednotíme, najmä v prípade hustého výsevu. Hustejší výsev však nevadí, keď plánujeme vypestovať len malé buľvičky na nakladanie.

Mladá cvikla
Foto: Shutterstock

Repa zo sadeníc?

Zaujímavou kapitolou je predpestovanie sadeníc. Aj keď sa repa zvyčajne pestuje z priameho výsevu, dá sa aj predpestovať, napríklad v menších kvetináčoch. Priesady potom sadíme už vyrastené priamo na záhon, v porovnaní s priamym výsevom v rovnakom termíne tak budú mať v raste náskok. Táto metóda predpestovania je úspešnejšia pri odrodách s guľovitou buľvou a využívame ju skôr pri pestovaní na menších plochách.

Mangold sa vysieva od jari do jesene

V prípade mangoldu nemá predpestovanie väčší zmysel, táto zelenina sa totiž dá vysievať prakticky celú sezónu, teda od marca približne do septembra. Zatiaľ čo jarný výsev umožní letný zber, letné a jesenné výsevy budú predpokladom zberu tesne pred zimou a aj skoro na jar.

Semená sa vysievajú ideálne do riadkov vzdialených okolo 35 cm, jednotlivé semienka nevysievame bližšie ako na 5 cm, rozstupy však môžu byť aj dvojnásobné. Mangold môžeme na rozdiel od repy ponechať v záhone až do druhého roku, v bežnej zime prezimuje. Aj tak je ale dobré ho pred príchodom mrazov pokryť lístím, ktoré odstránime v marci.

Mangold
Foto: Shutterstock

Vhodní a nevhodní susedia

V zmiešanej kultúre si repa bude rozumieť s kôprom, cibuľou a šalátom, naopak, nevhodnými susedmi sú cesnak a zemiaky. Mangoldu sa darí blízko mrkvy, chrenu, reďkoviek alebo kapusty. Neskoré výsevy vykonáme na záhonoch po zbere hrachu, šalátov alebo fazule.

Akú vybrať odrodu

Odrody nás budú jednoducho baviť. Repa aj mangold potešia pestrými farbami, ktoré zaujmú v každom pokrme. V prípade repy existujú odrody s guľovitou i valcovitou buľvou, ktorá však nemusí byť len červená. Šupka býva aj biela, žltá alebo ružová. Podobne sa takto líši aj vnútro buľvy, niektoré sú po rozrezaní aj pruhované.

Farebnú škálu mangold ešte rozširuje. Pri jeho odrodách je ale nutné rozlišovať mangold listový s tenšími „stonkami“ a stopkový, ktorý sa pestuje pre silné a chrumkavé stopky väčšinou bielej farby. Listové odrody mávajú žilnatinu listu v rôznych odtieňoch zelenej, ružovej, oranžovej aj žltej farby. Každá odroda pritom chutí trochu inak. Listy zberáme postupne, len čo dosiahnu výšku 10 až 15 cm, chuť starších listov už nebýva príjemná.

Text: Ing. Lucie Peukertová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku