Ako pestovať rôzne druhy šalátov

Viete, že v záhrade možno okrem klasiky – ­hlávkového šalátu – úspešne dopestovať i ľadový šalát, rímsky šalát, vybielené listy endívie či drobnú rukolu? Poradíme, ako na to.

Všeobecne platí, že šaláty majú veľmi krátky čas vegetácie a pestujú sa ako predplodina, medziplodina alebo následná plodina.

Rozšírme si repertoár jarnej listovej zeleniny. Kým hlávkový, ľadový a rímsky šalát pripravujeme v kuchyni aj samostatne, endíviu a rukolu pre ich intenzívnejšiu chuť pridávame do jedál v menšom množstve. Vyhovujú im hlinitopiesočnaté, piesočnatohlinité a piesočnaté pôdy. Keďže majú menší, slabší koreňový systém, vyžadujú dostatok pohotových živín v pôde, i keď celková potreba živín je nízka. To ich zaraďuje do druhej až tretej pestovateľskej trate.

Šalát siaty hlávkový

» Hlávkový šalát (Lactuca sativa subsp. capitata) patrí medzi najstaršie pestované rastliny, historické zdroje uvádzajú, že sa pestuje okolo 4000 rokov. Obsahuje vitamíny A, B1, B2, B6, C, E, kyselinu listovú, vápnik, draslík, železo, fosfor, horčík, stopové prvky mangán a meď. Horký laktucín podporuje chuť do jedla a uľahčuje trávenie. Má dokonca mierne sedatívne účinky, upokojuje nervovú sústavu a zmenšuje stres. Kým najchutnejšie sú čerstvé, svetlozelené, chrumkavé listy šalátu, najzdravšie sú tmavozelené, z ktorých možno pripraviť aj kyslé polievky či prívarky. Patrí do čeľade astrovité.

» Listy zavinuté do hlávky, ktorá dosahuje hmotnosť 300 až 500 g, sú rôzne skučeravené, strihané, laločnaté, bublinaté, svetlo-, tmavozelené až červenkasté. Jarné odrody s krátkym časom vegetácie, od výsevu po zber okolo 60 – 75 dní, sú výrazne dlhodenné a rýchlo vybiehajú do kvetu, doslova zo dňa na deň. Odrody na letné pestovanie sú k dĺžke dňa neutrálne, dopestujeme ich za 75 – 90 dní. Ozimné odrody, vysádzané na jeseň a zbierané na jar, majú dĺžku vegetácie až 240 dní.

» Šalátu hlávkovému vyberieme slnečné miesto. Jarné odrody znášajú krátkodobý pokles teploty do -2 až -5 °C. Optimálna teplota na tvorbu hlávok je 12 až 15 °C. Pôdna reakcia má byť neutrálna až slabo zásaditá s pH 7 – 8. Zavlažujeme ho pravidelne, ku koreňom, nie na listy, najlepšie ráno alebo v podvečer. Najvyššie nároky na vlahu má tesne po výsadbe a v období tvorby hlávok.

» Pestujeme ho z predpestovaných priesad aj z priamej sejby.

» Predpestovanie priesad trvá cca 4 až 9 týždňov v závislosti od termínu výsevu. Jarné odrody vysievame už koncom januára a vo februári nahusto do výsevných debničiek, s následným rozsádzaním vo fáze minimálne jedného až dvoch pravých listov do zakoreňovačov. Menej prácny je výsev priamo do minizakoreňovačov alebo téglikov po jednom semienku, kde má každá rastlina svoj priestor a koreňový systém sa môže dobre vyvíjať.

» Priesady s tromi až štyrmi pravými listami vysádzame na záhon koncom marca až do apríla, do sponu 25 × 25 až 30 cm. Parenisko, skleník či fóliový tunel skrátia vegetačné obdobie aj o 3 týždne. Ak takúto možnosť nemáme, pomôžeme sizakrytím porastu bielou netkanou textíliou.

» Priamo na záhon do jemne spracovanej pôdy vysievame koncom marca a v priebehu apríla, a to do riadkov s hĺbkou asi 1 cm, vzdialených od seba cca 30 cm. Semienka sypeme redšie, aby porast nebol príliš hustý. Vo fáze prvých dvoch pravých listov jednotíme na vzdialenosť 25 až 30 cm v riadku. Väčšie, dobre vyvinuté rastliny získané pri jednotení môžeme vysadiť na iný záhon.
Počas vegetácie kypríme pôdu medzi radmi, zavlažujeme, vyplievame a chránime najmä pred slizniakmi, slimákmi a voškami.

» Pri zbere rukou vyskúšame pevnosť a tvrdosť hlávky. Režeme ich skoro ráno, nožom tesne pod hlávkou.

» Odrody šalátu hlávkového pre jarné pestovanie: Bremex, Citrin, Cézaros, Cassini, Devín, Dětenická atrakce, Mars, Maraton, Maršalus, Major, Deon, Červánek, Neferin, Smaragd S, Ovation, Král máje I a i.

Endívia – čakanka štrbáková

» Za pôvodnú domovinu endívie (Cichorium endivia) sa označuje India, divo rastie v krajinách okolo Stredozemného mora. Podmienky na jej pestovanie sú vhodné najmä na južnom Slovensku. Patrí do čeľade astrovité, podčeľaď čakankovité.

» Tvorí bohaté listové ružice s neuzavretým alebo slabo zavinutým vegetačným vrcholom. Vegetačné obdobie trvá približne 100 dní od výsevu po zber.

» Delí sa podľa tvaru listov na 2 základné skupiny : endívia kučeravá (C.e.var. crispum) s bohato kučeravými listami a eskariol (C.e.var.latifolium), ktorý tvorí celistvookrajové, mohutnejšie, tmavozelené listy, vo vnútri ružice žltozelené.

» Žiada kypré, výživné pôdy s dostatkom humusu a teplú,slnečnú polohu chránenú pred vetrom. Neznáša zamokrené pôdy.

» Pestujeme ju predpestovaním priesad, podobne ako pri šaláte hlávkovom. Vysádzame plytko v apríli až v máji, so 4 až 6 pravými listami a do sponu 30 × 30 cm.

» Možný je i postupný priamy výsev do voľnej pôdy v marci až júli na postupný zber. Vzdialenosť medzi radmi je 30 cm, hĺbka výsevu 1 – 1,5 cm. Vo fáze 3 až 4 pravých listov porast jednotíme na 30 cm v riadku.

» Počas vegetácie kypríme pôdu v medziradoch, počas sucha intenzívne zalievame, čím predchádzame vybiehaniu do kvetu.
Dva až tri týždne pred zberom endíviu bielime, aby jej listy boli jemné. Ružice, ktoré nesmú byť poliate, aby nehnili, zviažeme motúzom a do polovice ich zahrnieme pôdou.

» Zbierame postupne v októbri až novembri, odrezávaním nožom. Hlávky majú byť čisté, nepoškodené. Vybrať môžeme i celé rastliny s koreňmi a skladovať ich pri teplote 2 – 5 °C v tme a dostatočnej vlhkosti až do januára.

» Odrody: Ruffec, nájdeme i zmes zahraničných odrôd rôznych farieb.

Šalát ľadový

» Pomenovanie dostal ľadový šalát (Lactuca sativa subsp.capitata.f.nidus jaggeri), ako sa uvádza v historických zdrojoch, dostal nielen pre sklovitý vzhľad listov, ale i podľa spôsobu chladenia drveným ľadom počas prepravy na väčšie vzdialenosti.

» Vzhľadom, pestovaním, výživovou hodnotou a použitím je podobný šalátu hlávkovému. Má mohutnejší koreňový systém a veľké tvrdé hlávky s pevne zavinutými krehkými listami s výrazným rebrovaním. Dosahujú hmotnosť až 1 kg, za ideálnych podmienok až 2 kg. Sortiment skorých, poloskorých a neskorých odrôd je široký a umožňuje pestovanie počas celého vegetačného obdobia i v našich podmienkach.

» Je odolný proti vysokým teplotám a chorobám, no neznáša teploty pod -1°C. Je neutrálny voči dĺžke dňa, nevybieha do kvetu, a preto sa pestuje prevažne v letnom období. Nemá špecifické nároky na pôdu s výnimkou studených a zamokrených pôd.

» Pestujeme ho predpestovaním priesad a z priamej sejby, i keď vzhľadom na vyššie teplotné nároky je vhodnejšie predpestovanie priesad.

» Priesady dopestujeme ako pri šaláte hlávkovom. Vysádzame ich plytko vo fáze 4 až 5 pravých listov v prvej dekáde apríla, no ak je chladné počasie, tak neskôr. Najneskorší termín výsadby je polovica augusta, lebo z neskôr vysadených jedincov sa už netvoria pevné hlávky. Spon je 40 × 30 – 40 cm.

» Pri priamej sejbe vysievame v priebehu marca až júla do hĺbky cca 1 cm do riadkov vzdialených od seba 40 cm. Po vytvorení 3 až 4 pravých listov porast jednotíme na vzdialenosť 30 až 40 cm.

» Hneď po výsadbe priesady zakryjeme bielou netkanou textíliou. Zakrytie ponecháme 4 až 5 týždňov. Urýchlime tak zber o 10 až 12 dní, znížime výskyt hniloby listov a hlávky majú i vyššiu hmotnosť. Pôdu kypríme, až kým sa nevytvoria hlávky. Dovtedy môžeme zavlažovať postrekom zhora, neskôr už len ku koreňom. Pôda musí byť dostatočne vlhká, najmä kým listové ružice nepokryjú plochu medzi radmi.

» Zbierame prebierkou od konca júna až do októbra.

» Sortiment odrôd šalátu ľadového: Batavia, Kamelot, Larsen, Ledan, Ľadové jazero, Maximo, Miniko, Medimo, Pražan, Regina dei ghiacci, Saladin, Tarzan.

Šalát rímsky

» Rímsky šalát (Lactuca sativa subsp. longifolia) sa u nás pestuje málo. Dejiny však hovoria, že ho konzumovali starí Gréci i Egypťania. V starom Ríme ho lekári radili podávať pred koncom hostín, mal priniesť pokojný spánok.

» Má užšie, mierne zvlnené alebo skučeravené, podlhovasté, elipsovité, značne rebrovité, voskovým povlakom pokryté listy, ktoré netvoria pevnú hlávku. V porovnaní s hlávkovým šalátom je oveľa odolnejší proti vybiehaniu do kvetu. Vegetačné obdobie je 100 až 120 dní.

» Vyhovujú mu teplé nížinné oblasti s dostatkom zrážok. Potrebuje kypré, humusové pôdy s neutrálnou reakciou. Neznáša ťažké a kyslé pôdy, na ktorých vybieha do kvetu.

» Na skoré jarné pestovanie si dopestujeme priesady. Pestovanie je podobné ako v prípade šalátu hlávkového. Osivo vysievame koncom februára do debničiek v zakrytých priestoroch. Priesady vo fáze 2 až 3 pravých listov vysádzame plytko po 15. – 20. marci na jemne spracovaný záhon, do sponu 30 – 40 × 30 cm.

» Pôdu v medziradoch kypríme a zavlažujeme podľa potreby. Keď sú hlávky dostatočne vyvinuté, môžeme ich v hornej tretine na obdobie 7 až 10 dní zviazať motúzom, aby vnútorné listy zostali biele, jemnejšie, krehké. V tomto čase už nepolievame, aby sa voda nedostala dovnútra a nespôsobila hnitie. Hlávky „bielime“ postupne.

» Prvé hlávky zbierame prebierkou, odrezaním v polovici mája. V chladničke vydržia niekoľko dní.

» Dajú sa uskladniť v chladnej pivnici až na niekoľko týždňov, a to tak, že vyberieme celé rastliny aj s koreňom, korene vložíme do nádoby s pieskom a podľa potreby jemne zavlažíme.

» Odrody šalátu rímskeho: Globus, Gelbus, Galanter, Little Gem.

Rukola – roketa siata

» Rukola (Eruca vesicatoria ssp.sativa) pochádza zo Stredomoria. Konzumujú sa svetlozelené listy štipľavej, korenistej chuti podobnej chrenu či žeruche. Sú hladké, lýrovité, ostro vykrajované s dĺžkou cca 18 cm, podobné listom púpavy. Mladé ich používame čerstvé ako prísadu do šalátov a ako dekoráciu jedál. Staršie listy upravujeme tepelne. Patrí do čeľade kapustovité.

» Rukola je na podmienky nenáročná, znáša mrazy do cca -4 °C. V lete vybieha do kvetu.

» Pestujeme ju na jar alebo na jeseň z priamej sejby. Vysievame ju na jemne spracovaný záhon od apríla do septembra každých 14 dní na postupný zber. Medzi radmi je optimálna vzdialenosť 15 – 20 cm, v riadku vysievame nahusto, hĺbka výsevu je 0,5 – 1 cm.

» Jednotíme na vzdialenosť 5 cm. Porast môžeme zakryť netkanou textíliou na ochranu proti skočkám. Pravidelne zavlažujeme.

» Listy zbierame 5 – 8 týždňov po výseve, keď dorastú do výšky 10 – 15 cm. Všetky prerastené listy môžeme zrezať nad rastovým vrcholom, približne o 2 až 3 týždne dorastú.

» Dá sa pestovať podobne ako žerucha na buničine. Rastie však pomalšie, prvé zbery robíme cca po 14 dňoch.

» Odrody: Wild rocket, Viktoria, Dentelata, Toskana, Grazia, Tiger a i.

Text: Ing. Hana Szabóová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

Chrumkavý šalát nesmie chýbať v žiadnej záhrade. Ako ho vysievať a ktorý si vybrať? Šalát môžete pestovať takmer celoročne. Vedeli ste, že ho zobrazujú aj reliéfy staré 4500 rokov? Ľadový, kučeravý aj trhací šalát: Vysaďte si tento rok do záhrady nami odporúčané odrody Čo vysievať na hriadky v septembri? Kedy vysievať semená a vysádzať priesady kapustovej zeleniny, listovej zeleniny a strukovín? Keď jedna sezóna končí, nová začína: Toto vysievame a vysádzame teraz

Urob si sámRiešenie pre netrpezlivých záhradkárov: Tieto bylinky a druhy zeleniny si viete vypestovať najrýchlejšieDom z tehlyAko prerobiť pivnicu – sanácia stenyDom z tehlyTehlový dom v dokonalej harmónii s prírodouUrob si sámNeviete sa nabažiť hortenzií? Takto si ich teraz môžete rozmnožiť pomocou odrezkov