Táto zelenina s chrumkavými listami, šťavnatými buľvami či výnosnými hlávkami nechýba takmer v žiadnej záhrade. Čo všetko môžeme urobiť, aby bola úroda čo najväčšia?
Hlúboviny vďaka svojmu vzhľadu a špecifickej vôni nezaprú pôvod v čeľadi kapustovitých rastlín. Sortiment je možné vyskladať tak, že sa budú dať pestovať prakticky celoročne.
Dnešné odrody boli vyšľachtené z divorastúcej kapusty obyčajnej. Aby to ale s hlúbovinami nebolo úplne jednoduché, delíme ich na európske a východoázijské typy. Medzi tie európske patrí klasika našich záhrad – kapusta, kel, kaleráb, brokolica, karfiol, ale aj okrúhlice a kvaky. Stále častejšie sa u nás pestujú aj ázijské kapusty, teda čínska kapusta, zvaná pak choy, a kapusta pekinská.
Výber stanovišťa
Hlúbovinám všeobecne vyhovujú hlinito-piesočnaté pôdy, ktoré sú síce dobre priepustné, no zároveň sú schopné vodu aj zadržiavať. V pôde chudobnej na živiny a na suchom stanovišti sa dobrej úrody nedočkáme. Ph by nemalo byť nižšie ako 6 (pri kalerábe) alebo 6,3 pri ostatných druhoch. Kyslosť pôdy možno znižovať pridávaním vápenatých hnojív. Kapustoviny pestované v kyslej pôde sú oveľa náchylnejšie na choroby. Vhodný je záhon na slnku, i keď extrémny úpal rastlinám nesvedčí. V takýchto podmienkach je preto dobré občasné tienenie.
Dobre vyhnojená pôda
Ak sa chceme dočkať bohatej úrody, berieme do úvahy, že vo väčšine prípadov ide o rastliny prvej trate, čiže sa pestujú na záhonoch už na jeseň vyhnojených hnojom alebo kompostom. Výnimkou je kaleráb a brokolica, ktoré sa pestujú v druhej trati. Záhon pre ne stačí pripraviť až na jar, keď ho dobre vyhnojíme kompostom.
Kapustovité druhy zeleniny veľmi dobre znášajú aj zelené hnojenie, ktoré vysievame v auguste alebo septembri. Dobrou voľbou druhov pre zelené hnojenie je vika, hrach, facélia, pohanka alebo raž. Pokiaľ plánujeme vápnenie pôdy, urobíme to mimo obdobia hnojenia zeleným hnojením. Pri pestovaní striedame i záhony. Počas vegetácie totiž tvoria kapustoviny veľké množstvo zelenej hmoty, čím čerpajú z pôdy veľa živín. Ak by sme ich pestovali niekoľko rokov po sebe na rovnakom mieste, pôda by sa postupne unavila. Každý rok si preto vytvoríme osevný plán a plodiny v záhonoch striedame.
Väčšinou je kapustoviny potrebné hnojiť aj v priebehu sezóny, a to minerálnym alebo kvapalným hnojivom na zeleninu. Hoci sú náročné na hnojenie dusíkom, počas vegetácie to s ním nepreháňame, inak hrozí zvýšený obsah nitrátov vo všetkých častiach rastliny.
Zásady pestovania hlúbovín
Hlúboviny sú náročné na rovnomernú zálievku. Jej nepravidelnosť sa prejaví predčasným kvitnutím alebo praskaním buliev. Môžeme ich pestovať na čiernej netkanej textílii alebo povrch pôdy mulčujeme vrstvou jemne pokosenej trávy. Pôda tak zostane kyprá a nebude rýchlo vysychať. Pre dobré výnosy dodržiavame dostatočné rozstupy rastlín, aby si vzájomne nekonkurovali z hľadiska živín, vody a svetla.
Väčšina kapustovitých zelenín sa dá predpestovať, niektoré odrody sú však určené na priamy výsev. Pokiaľ venujeme čas výberu vhodných odrôd, môžeme si zber tejto skvelej a zdravej zeleniny rozplánovať na celý rok a zabezpečiť si tak aj zimný prísun vitamínu C, na ktorý sú bohaté nielen listy, ale aj buľvy a listové hlávky. Navyše, neskoré kapusty, kel aj kaleráby sú vhodné aj na dlhodobejšie uskladnenie v pivnici.
Choroby a škodce
- Pestovať hlúboviny od semena až po zber nie je úplne ľahké. Sú citlivé na sucho, krupobitie, ale i choroby, ktorých častejší výskyt sa dá očakávať hlavne v kyslých pôdach, alebo ak sú v pôde nerovnomerne zastúpené živiny. Navyše táto zelenina chutí nielen nám, ale je často napádaná viacerými škodcami.
- Najnáročnejšou hlúbovinou na pestovanie je karfiol. Pôda musí obsahovať mikroprvok molybdén. Pokiaľ ho nemá dostatok, nemusí sa vôbec vytvoriť súkvetie alebo sa zdeformuje. Keď „hlávky“ vytvorí a my v nich nájdeme drobné chodbičky s belavými larvami, naše výpestky napadol plodomor kapustový alebo krytonos kapustový.
- Dužinaté hlúboviny sú lákadlom aj pre slimáky, ktoré dokážu napáchať veľké škody napríklad na kapuste. Keď poškodia práve sa tvoriacu hlávku, zdeformuje sa a vyhynie. Poškodiť ale môžu aj ostatné hlúboviny, najmä karfiol a brokolicu. Ak chceme zvoliť prírodnú ochranu, záhony a ich okolie ošetríme zálievkou s obsahom dravých hlístic. Tie si aktívne vyhľadávajú hostiteľa a žijú len dovtedy, kým slimáky vyhubia. Vodným roztokom s hlísticami zalievame porasty hlúbovín v máji alebo júni.
- Veľké starosti môžu spôsobiť aj vošky kapustové. Drobný zelenkavý hmyz vyciciava z listov šťavu, pričom ich môže deformovať. Použiť sa dá insekticídny postrek proti cicavému hmyzu. Vhodné sú aj postreky na prírodnej báze, vyskúšať môžeme napríklad žihľavový zákvas zriedený vodou v pomere 1 : 20.
- Nebezpečná je i mucha kvetárka kapustová, ktorej larvy poškodzujú korene.
- V máji a júni hlúboviny napádajú húsenice mlynárika kapustovitého, ktoré buď pozbierame ručne, alebo zlikvidujeme ideálne ekologickým postrekom.
- Medzi bežné choroby kapustovitých rastlín patrí padanie klíčnych rastlín, nádorovitosť koreňov a hnedá bakterióza. Vo všetkých prípadoch je nutná prevencia, teda likvidácia napadnutých rastlín, striedanie plodín a použitie kvalitných substrátov na výsev.
Jesť môžeme hlávky, listy i zdužnatené kvetenstvo
Hlúboviny sú odrodovo neskutočne bohatá skupina zelenín. Kým niekedy si pochutíme na listoch, inokedy to budú stonkové buľvy, zdužnatené kvetenstvo či listové hlávky. Využívame ich v surovom aj kvasenom stave, po tepelnej úprave sú zas oveľa mäkšie.
- Vodnicu alebo listy kučeravého kelu zaraďujeme do jedálnička prednostne v čerstvom stave.
- Pre nadzemnú stonkovú hľuzu – buľvu – sa pestujú kaleráby, okrúhlice a kvaky. Buľva môže niekedy popraskať, čo sa stáva v dôsledku nepravidelnej zálievky.
- Zdužnatené kvetenstvo a ružice pukov sa zberajú z karfiolu a brokolice. Pri brokolici strážime termín zberu, aby nezačala kvitnúť. Charakter brokolicovej ružice sa líši podľa toho, či ide o odrodu karfiolovú alebo stonkovú.
- Chrumkavé listy bohaté na vitamín C sa dajú zberať v zime z odolného kučeravého kelu, počas leta z okrúhlice, ktorá sa v prvom rade pestuje pre šťavnatú buľvu, a na jar zase zo skorých kalerábov.
- Hlávka zložená z mnohých pevných listov je typická pre kapustu a hlávkový kel. Pevnosť hlávky sa môže pri jednotlivých odrodách líšiť. Odrody kapusty vhodnej na rezanie tvoria pevnú a kompaktnú hlávku, ktorá umožňuje toto spracovanie. Zvyčajne ide o neskoré odrody.
- Menšie guľovité hlávky v pazuchách listov tvorí ružičkový kel, ktorý môžeme ponechať na stanovišti až do zimy.
Pestovanie počas celého roka
Jarné obdobie
- Kompostom hnojíme záhon určený na hlúboviny druhej trate.
- Do skleníka alebo pareniska vysievame väčšinu hlúbovín.
- V apríli a máji vysievame priamo na záhon kapustu, karfiol, kaleráb, od mája brokolicu.
- Zberáme prvé výpestky kalerábu.
Letné obdobie
- Pokračujeme v priamych výsevoch. Vysievame pekinskú kapustu, okrúhlice a niektoré odrody karfiolu.
- Zberáme skoré odrody.
- Záhony pravidelne zalievame a mulčujeme jemne pokosenou trávou.
- Kontrolujeme výskyt škodcov a chorôb.
Jesenné obdobie
- Zberáme neskoré odrody kapusty, hlávkového kelu, karfiolu z priameho letného výsevu, pak choy a pekinskej kapusty.
- Postupne odlamujeme hlávky ružičkového a listy kučeravého kelu.
- Hnojíme záhony na výsadbu hlúbovín prvej trate.
Zimné obdobie
- Počas zimy sa stále dajú zberať listy kučeravého a hlávky ružičkového kelu.
- Na konci zimy vysievame do kvetináča na okne alebo vykurovaného skleníka skoré odrody kalerábu, brokolice, kelu, kapusty i hlávkového kelu.
Text: Ing. Lucie Peukertová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Pestujem Asiminu, drobné kiwi, figy, čučoriedky, a ešte nejaké drobnosti, mám ne…