Ísť do kelu? Rozhodne áno, je zdravý!

Dalo by sa povedať, že kel je zelenina, na ktorú sa tak trochu zabúda. Niekto miluje jeho chuť, iný ju nemusí. Kel kučeravý aj ružičkový možno dopestovať aj v našich záhradách. Podobne ako iné hlúboviny je náročný najmä na dostatok vody.

V dnešnej dobe je známejší asi kel ružičkový (Brassica oleracea, var. gemmifera), ktorý sa predáva i mrazený. Kedysi sa ale u nás v záhradách častejšie pestoval kel kučeravý (Brassica oleracea var. acephala). Sú to botanicky príbuzné druhy. Patria medzi hlúboviny do čeľade kapustovité. Sú dvojročné, v prvom roku vytvoria konzumnú časť, v druhom roku kvetnú stonku, kvety, plody a semená. Patria medzi ľahko stráviteľné zeleniny a majú vysokú výživovú hodnotu. Obsahujú vitamíny C, B, K, karotén, minerálne látky horčík, železo, vápnik, síru, draslík a aminokyseliny, bielkoviny a iné.

Ísť do kelu? Rozhodne áno, je zdravý!

Pestovanie kelu

Je podobné ako pri iných hlúbovinách vrátane nárokov na pôdu a stanovište. Vyžadujú dostatok vody, najlepšie z prirodzených zrážok, ktoré by mali byť rovnomerne rozložené. Kel ružičkový je na prostredie trochu náročnejší ako kel kučeravý.

V nižších polohách a v suchších oblastiach ich pestujeme vo vlhkých alebo v pravidelne a výdatne zavlažovaných pôdach. Vyhovuje im vyššia vzdušná vlhkosť. Najlepšie sa im darí v hlbokých úrodných pôdach, dôkladne vyhnojených maštaľným hnojom. Znášajú aj polotieň. Pestujú sa v I. alebo aj v II. trati po predplodinách, ako sú šalát, kaleráb, hrášok, skoré zemiaky. Oba druhy možno dopestovať z priamej sejby alebo z predpestovaných priesad.

Ísť do kelu? Rozhodne áno, je zdravý!

Príprava pôdy

Kvalitné spracovanie pôdy sa začína na jeseň, prípadne skoro na jar hlbokým zrýľovaním záhona a zapracovaním hnoja alebo kompostu. Môžeme pridať aj dávku fosforečného a draselného hnojiva (1/3). Na jar záhon plošne urovnáme, rozdrvíme hrudy, zlikvidujeme burinu, zapracujeme štartovaciu dávku dusíkatého hnojiva i druhú tretinu fosforečného a draselného hnojiva. Poslednú tretinu hnojiva necháme na prihnojenie počas vegetácie.

Ošetrovanie počas vegetácie

Priebežne kypríme pôdu, prihŕňame ju k nadzemnej časti stonky, aby sa rastlina stabilizovala. Záhon udržiavame bez burín a v lete výdatne zalievame. Sledujeme výskyt chorôb a škodcov, ktoré sú pomerne časté, a podľa potreby rastliny ošetrujeme. Z chorôb sú časté nádorovitosť koreňov hlúbovín, baktériová škvrnitosť, pleseň kapustová, zo škodcov mlynárik kapustový, mora kapustová, molička kapustová, skočky, voška kapustová, molica lastovičníková.

Ísť do kelu? Rozhodne áno, je zdravý!

Kel ružičkový

Je to jemná pochúťková zelenina. Literárne zdroje uvádzajú, že prvýkrát bol objavený v Belgicku v okolí Bruselu, a tak dostal aj pomenovanie bruselská kapusta. S chuťou kapusty má však spoločný iba názov. U nás sa v minulosti používal názov ružičková kapusta.

Nadzemná časť hlúbu dorastá do výšky 60 až 80 cm. V pazuchách listových stopiek sa tvoria púčiky – ružičky, doslova „minikelíky“, dlhé 2,5 – 5 cm a s hrúbkou približne 3 cm. Na jednej rastline vyrastá postupne v špirále 20 až 60 kusov. Zberajú sa postupne, ako dorastú do primeranej veľkosti, približne od októbra až do jari. Zberáme ich odlamovaním, odrezávaním, keď dosiahnu veľkosť minimálne 1,5 cm. Skladujeme ich krátkodobo v chladničke, celoročne v mrazničke, ideálne pri -1 až -2 °C.

Ísť do kelu? Rozhodne áno, je zdravý! — Kel ružičkový vydrží v zime v záhone až do -12 °C.

S veľkým sponom

Semená vysievame koncom marca až v apríli do debničiek v skleníku či v parenisku. Po vzídení priesady rozsadíme. Sadíme ich hlbšie, až po srdiečko, aby sa lepšie zakorenili a boli pevné. Ďalej ich pestujeme pri teplote 18 až 20 °C, doprajeme im dostatok svetla, aby neboli tenké a vytiahnuté. Približne 10 až 14 dní pred zamýšľanou výsadbou do záhona ich otužujeme – vetráme priestory, znižujeme teplotu, obmedzíme zálievku. Deň až dva dni pred výsadbou ich dôkladne zavlažíme. Do záhona vysádzame len zdravé a silné sadenice od polovice apríla do konca mája, a to do sponu 70 × 50 – 70 cm, nižšie a skoré odrody do sponu 60 × 60 cm.

Začiatkom leta sa začína predlžovať hlúbik a vyrastajú aj silné modrozelené listy. Úplnú výšku a šírku dosiahne rastlina až v plnom lete. Koncom augusta odstránime rastový vrchol – vrchnú ružicu, aby sme podporili tvorbu ružičiek v pazuchách listov. Neplatí to v prípade nových odrôd, tie nezaštipujeme ani nezrezávame listy na podporu tvorby ružičiek. Listy z hlúbu totiž opadávajú postupne a ružičky sa tvoria rovnomerne.

Priama sejba do záhona je možná v teplejších lokalitách, a to približne od polovice apríla až do júla.

Ísť do kelu? Rozhodne áno, je zdravý!

Kel kučeravý

Patrí medzi veľmi staré plodiny. Divé formy rastú na západnom pobreží Európy. Najviac sa pestuje v Nemecku, Dánsku, Holandsku, Anglicku. Je dekoratívny a vysádza sa aj ako okrasný druh po zlikvidovaní letničiek. Existujú dokonca formy dorastajúce do výšky až 3 m. Je veľmi odolný proti nízkym teplotám. Tvorí veľmi vysoký hlúb, na vrchole ktorého sa tvorí ružica bublinatých až skučeravených listov. Najčastejšie sa vyskytujú zelené listy s rôznym odtieňom, ale sú aj fialové, modré, striebristé žlté a červenkasté odrody. Podľa výšky stonky rozlišujeme odrody nízke (dorastajú do 15 – 20 cm), polovysoké (do 30 – 60 cm) a vysoké (do 100 – 150 cm).

Konzumnou časťou sú dekoratívne listy, najlepšie po prvých mrazoch, keď ich chuť zjemnie. Hlavným obdobím spotreby je jeseň a celá zima, keď je nedostatok čerstvej zeleniny zo záhrady. Vydrží na mieste až do jari. Dá sa pestovať z predpestovaných priesad aj z priamej sejby. Pri vysievaní priamo do záhona zvolíme vzdialenosť medzi radmi 50 – 80 cm, v riadku vysievame redšie alebo presne na vzdialenosť 40 – 50 cm, aby sme nemuseli jednotiť. Predpestované priesady vysádzame hlboko v júni až v júli, a to do sponu 0,6 x 0,4 – 0,5 m.

Zberáme, keď rastliny vytvoria väčšie listy, alebo až po prvých jesenných mrazíkoch, keď kel získava lepšiu, trochu sladkastú chuť. Zberáme len také množstvo listov, ktoré ihneď spotrebujeme, pretože vädnutím horknú.

Text: Ing. Hana Szabóová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada