Bylinky sú neoceniteľné nielen v kuchyni, ale majú aj množstvo iných výhod. Ešte ich nemáte vo svojej záhrade? Presvedčíme vás, prečo začať s pestovaním, a pridáme aj zopár rokmi overených tipov.
Na rozhovor o kuchynských bylinkách a ich pestovaní sme oslovili Moniku Felixovú, šéfredaktorku časopisu Záhrada, dlhoročnú záhradkárku a milovníčku byliniek.
Porozprávala nám o svojich skúsenostiach so známymi druhmi byliniek, ako sú ligurček, bazalka, oregano, tymian či šalvia. Čo zistila pri pestovaní koriandru? A čo robiť, aby sme mali čo najväčšiu úrodu týchto voňavých a chutných rastlín? Podelila sa tiež s nami o tipy, ako ich strihať, zbierať či skladovať.
Prečo by sme mali začať pestovať a používať bylinky?
Pre ich chuť – sú nenahraditeľné v kuchyni. Máme aj iný rozmer pestovania byliniek, mnohé z nich sa dnes používajú aj do moderných okrasných záhonov, napríklad oregano alebo tymian. Do prírodných lúk napríklad tiež oregano a materina dúška. Veľmi dôležité je aj ich kvitnutie, ktorým lákajú hmyz a opeľovače. Veľakrát chceme, aby nám na jar opelil hmyz ovocné stromy, ale mnohé záhrady sú potom ako ovocná púšť. Sú tam stromy, tuja, trávnik, ale žiadna rastlina okrem muškátu. Tieto opeľovače potrebujú žiť celý rok, preto vyhľadávajú pestré záhony s bylinkami. Okrem nich mnohé motýle potrebujú nielen nektár, ale aj miesto, kde môžu naklásť vajíčka a húsenice vyživiť. Takže dôvodom, prečo pestovať bylinky, je nielen kuchyňa, ale aj krásna, pestrá a živá záhrada.
Bylinky sú známe aj tým, že majú zdravotné benefity. Vieme si o nejakých povedať?
Prakticky všetky z byliniek, ktoré budeme spomínať, sa používajú odjakživa v ľudovej medicíne. Mnohé z ich účinkov sú dnes vedecky potvrdené. Zaujímavé je, že väčšina z nich pôsobí antibakteriálne, protizápalovo alebo dezinfekčne. Bylinka vie pôsobiť a zastaviť rast baktérií aj v potravine, do ktorej ju pridáme. Rovnako pôsobí aj v našom tele. Niektoré z nich majú aj močopudné účinky. Napríklad ligurček pôsobí protizápalovo a močopudne, tymian a oregano majú tiež protizápalové a antibakteriálne účinky.
Najznámejšie kuchynské bylinky
Ktoré z kuchynských byliniek sú najznámejšie a najčastejšie sa pestujú na Slovensku?
V minulosti na území Slovenska bola najtradičnejšou bylinkou petržlen, konkrétne vňať, ktorú kedysi moja stará mama pestovala vo forme koreňového petržlenu. A vždy ma poslala z tohto petržlenu zobrať niekoľko byliniek – do polievky alebo na zemiaky.
Dnes si vieme zakúpiť odrody, ktoré sa pestujú vyslovene pre list, a nemusíme trhať vňať z koreňového petržlenu, pretože tým predsa len oslabujeme tvorbu koreňa. Ale pokiaľ máme málo miesta v záhrade, stačí pestovať buď jedno, alebo druhé.
Veľmi populárna je aj pažítka. Zaujímavé je, že kým petržlen nepatrí medzi okrasné bylinky, pažítka krásne kvitne a láka opeľovače. Ak máme viac trsov pažítky, nechajme časť rozkvitnúť. Kvety veľmi pekne pôsobia v záhone aj s inými rastlinami.
Viacero byliniek poznáme z talianskej kuchyne, ktoré prišli ku nám na Slovensko. Napríklad bazalka, alebo oregano či tymian.
Presne tak – talianska a francúzska kuchyňa by nemala svoju chuť bez týchto byliniek. Dnes veľa cestujeme, je veľa knižiek o gastronómii a všetci sme viac-menej gurmáni, túžime mať dobré a kvalitné jedlo. Bylinky sú to, čo tomu napomáha. Dnes je populárny aj ligurček. Ten pestovala moja starká v záhrade a my ho máme na jednom mieste už 40 rokov. Je to krásna a veľká trvalka, ktorá vytvára obrovský trs. Pokiaľ ju necháme vykvitnúť, môže mať aj cez dva metre. Pokiaľ pestujeme ligurček na listy, bežne sa odporúča ho obstrihávať, aby sila nešla do kvetov, ale zostávala v listoch a koreňoch.
Ďalšou trendy bylinkou, o ktorej sa hovorí, že buď ju ľudia milujú, alebo nenávidia, je koriander. Používa sa v kuchyniach juhovýchodnej Ázie alebo Mexika. Aký máte postoj ku koriandru?
Stretla som sa najmä s čerstvým koriandrom v jedlách z Ázie. Musím povedať, že mne veľmi chutí. Skúšala som ho vysiať a moja skúsenosť je taká, že mi prišla tá bylinka nie veľmi vitálna a je to letnička – neprezimuje u nás. Rýchlo išla do semienok, ktoré vieme zozbierať a použiť pri zaváraní uhoriek alebo ich pomlieť do niektorých jedál. Vňať priebežne odtrhávame.
Koriander má pomerne krátke vegetačné obdobie – rýchlo išiel do kvetu a vysemenil sa. Preto si myslím, že je výhodné urobiť opakovaný výsev, napríklad každé 3 týždne vysejeme nový riadok. Potrebuje výživnú, ale priepustnú pôdu, pravidelnú zálievku kvôli listom a slnečné stanovište.
Ako pestovať kuchynské bylinky
Ako tieto bylinky doma pestujeme? Aké druhy pestovania poznáme?
Môžeme ich zaradiť do okrasného záhonu, medzi ruže alebo iné okrasné rastliny. Druhá možnosť ť je vytvoriť si bylinkový záhon, kde budeme mať spolu viacero byliniek. Záhon si môžeme cielene umiestniť blízko terasy alebo kuchyne a nemusíme ísť 20 metrov do záhrady, ale vyjdeme na terasu a hneď môžeme zbierať. Bylinky môžeme pestovať aj v klasickom záhone v pôde alebo vo vyvýšených záhonoch. Dajú sa pestovať tiež v kvetináčoch a závesných nádobách – niektoré odrody byliniek sa dajú kúpiť ako previsnuté.
Môžeme dať viaceré bylinky do jedného väčšieho kvetináča alebo sa navzájom neznášajú?
Rastliny predovšetkým spájame a umiestňujeme podľa stanovišťa, ktoré potrebujú. Bylinky, ktoré sme už aj dnes spomínali, ako sú oregano, tymian, pridáme levanduľu, povedzme rôzne šalvie – tie pochádzajú z oblasti Stredomoria, kde prirodzene rastú na priepustných, vyslnených stanovištiach. Tieto bylinky by sme vedeli skombinovať do jedného kvetináča. Samozrejme, musíme rátať s rozmerom, do ktorého narastú, aby sa nám tam pekne zmestili. Napríklad ligurček môže byť na slnečnom stanovisku, ale zvláda dobre aj polotieň, podobne aj petržlen. Tieto bylinky zase môžeme dať zvlášť do kúta terasy, kde nie je až také slnko. Podobne aj mäta, preto ich môžeme spojiť do polotienistej skupiny.
Pri mäte mám dobrý tip – ak by sme ju vysádzali do rovnakého kvetináča, dajme ju zvlášť do keramického kvetináča, pretože o chvíľku prerastie úplne všetko. Máme tak jeden veľký kvetináč, do ktorého umiestnime petržlenovú vňať, a pridáme mäty, ktoré ponoríme do hĺbky pôdy. Cez keramický črepník bude dobre presakovať voda, bude sa tam viazať aj pôda, mäta nebude obmedzená a nevyplní nám o chvíľku celý kvetináč.
Sú bylinky náročné na pestovanie? Ak sme začiatočníci, ktorými bylinkami by sme mali začať?
Začať môžete prakticky ktoroukoľvek bylinkou, ktorú máte radi a ktorá vám chutí. Je však dobré rozlišovať niekoľko vecí: Je to bylinka, ktorá je trvalka alebo letnička? Budeme ju vysievať opakovane alebo nie?
Z letničiek, ktoré sa u nás pestujú, môžeme spomenúť napríklad bazalku, majoránku a koriander. To sú bylinky, ktoré vieme dobre dopestovať zo semienok a sadeničiek, tým pádom ich vieme mať celú sezónu v záhrade. Potom máme trvalky, ktoré vieme dopestovať zo semienok, často pomocou rozdelenia na jeseň, kedy majú snahu zväčšovať trs. Z okraja trsu vieme získať kúsky bylín s korienkami a vieme ich takto rozmnožiť. Ďalej ich vieme množiť klasickým delením, kedy ju vykopeme a rozdelíme. Niektoré z nich vieme dopestovať z odrezkov, čo je trochu zdĺhavé, ale pri drevitých bylinách, ako rozmarín, to má zmysel. Alebo ak si kúpime levanduľu a chceme mať ďalších 20 levandúľ s rovnakou genetikou, tam sa to tiež oplatí.
Bylinky zo supermarketu
Priznám sa, že sa mi nikdy nepodarilo dopestovať ďalej bylinky kúpené v supermarkete. Vždy vydržali, pokiaľ som ich neobrala. Oplatí sa kupovať takéto bylinky alebo majú nejaké špeciálne požiadavky?
Vy ste ich pestovali v interiéri?
Áno.
To bol ten problém. Všetky tieto rastliny potrebujú ísť von na priame slnko. V interiéri nám dlhodobo nevydrží žiadna. Samozrejme, vieme si kúpiť zväzok na trhu, ale kým prídeme domov, začína vädnúť. A nepotrebujeme hneď celý zväzok do polievky, ale radi by sme si polovicu odložili na neskôr. Tomuto sa vyhneme, ak si kúpime bylinku v supermarkete, máme ju na kuchynskej linke, kde ju postupne odrezávame a pridávame do jedál. Cieľom predaja takýchto byliniek je získať absolútnu čerstvosť. Ale pokiaľ by sme si ich chceli pestovať dlhšie, dá sa to – všetky vieme vysadiť von na terasu alebo priamo do záhrady. Všimnite si však, že bylinky v supermarkete sú pestované iným spôsobom ako v záhradnom centre. Cieľom záhradníctiev je dopestovať jednu silnú rastlinu, preto je väčšinou bylinka sama v kvetináči. Na rozdiel od byliniek v supermarkete, pri ktorých sa cielene vysieva čo najviac semienok do jedného kvetináča, aby vytvorili množstvo listov, ktoré ostriháme. Sú tak určené na jednorazové použitie.
Vieme to ale obísť tak, že napríklad na jar si kúpime bazalku v kvetináči. Je pravda, že nevieme jednotlivo rozsadiť cca 30 rastliniek, ktoré sú tam nahusto zasadené, ale vieme celý trs zobrať do ruky po ostrihaní a rozdeliť ho na 3-5 častí (doslova ho odtrhnúť od seba) a odtiaľ povyťahovať najslabšie, najmenšie rastlinky a tie zasadiť zvlášť do väčšieho kvetináča. Potom dobre polievať. Aj keď nám pravdepodobne 2 z tých 3-5 trsov uhynú, trs sa uchytí. A tým, že sme si v máji kúpili sadenicu, vieme z tejto jednej dopestovať ďalších päť, ktoré budeme pestovať ďalej až do jesene.
Aký typ pôdy je potrebný pre bylinky a ako ich pripraviť, aby sme mali peknú úrodu?
Väčšinou postačuje úplne bežná záhradná pôda, v ktorej pestujeme aj iné okrasné alebo úžitkové rastliny. Bylinky si s ňou dobre poradia. Ale aj pre iné rastliny platí, že pôdu trošku vylepšujeme, pridávame dobre spracovaný kompost, čím bude pôda bude viac vzdušná, čo je pre bylinky iba dobre. Pokiaľ by sme mali ťažké, ílovité pôdy, pridáme trošku jemného štrku. Bylinky nemajú rady, ak stoja dlhšie vo vode. Predstavme si Chorvátsko alebo slnečné Taliansko – šalvie, tymiany, to sú oblasti, kde nenatrafíme na ťažké, vlhké pôdy, v ktorých by tieto bylinky prirodzene rástli.
Výsev a výsadba byliniek
Kedy je dobré vysievať a kedy sadiť bylinky?
V podstate začíname vysievať už od februára/marca. Záleží druh od druhu, ale optimálny mesiac je marec. Napríklad začať môžeme s bazalkou, tymianom, oreganom. Čo sa týka výsadby, to je petržlen alebo ligurček, prípadne pokiaľ sú kvalitné sadenice oregana môžeme vysádzať koncom marca/ v apríli na záhon alebo do záhradky. Niektoré bylinky sú vyslovene vyslovene teplomilné, to je napríklad bazalka. S tou počkáme do obdobia, kedy sa sadia paradajky a papriky. Čiže ideálne v druhej polovici mája podľa počasia, pretože by nezniesla žiaden mráz.
Keď sa rozhodneme pre výsev rovno zo semienka, robíme to rovnako ako pri paradajkách a paprikách? Najprv vnútri doma a potom ich presádzame do záhrady, keď skončia prízemné mrazy?
Áno, áno. Môžeme ich vysiať aj nahusto, potom prekyprovať a dovoliť rastlinke, aby podrástla. Potom presadíme von.
Ešte by som objasnila rozdiely, keď sa rozhodujeme pre výsev alebo sadeničku. S výsevom je viac práce, ale pokiaľ by sme chceli mať väčší záhon bazalky, oregana alebo čohokoľvek, je lepšie použiť semienka. Finančne sa to viac oplatí. Z jedného vrecúška budeme mať desiatky rastlín. Ak mi stačí do kvetináča alebo do záhona 1 až 2 rastliny, oplatí sa siahnuť po sadeničke.
Je potrebné pôdu hnojiť ešte v procese rastu?
Hnojenie pomáha v optimálnom raste. Nie vždy je to nevyhnutné, pokiaľ máme zdravú pôdu a zo skúsenosti vieme, že nám stačí kompost. Dnes je napríklad populárny aj dážďovkový čaj. Prípadne kompost, ktorý vieme pridať aj počas jari a leta. Kompost sa dá aj mulčovať. Na jeseň môžeme namulčovať medzi bylinkami lístie a do jari sa časť rozloží. Osobne by som na bylinky zvolila prírodné hnojivo, nie chémiu. Bylinky konzumujeme čerstvé, sušíme ich alebo pripravujeme z nich čaj. Nechceme, aby v nich bola silnejšia chémia.
Je potrebné bylinky strihať alebo skracovať?
Keď ich zberáme, striháme ich a tým ich skracujeme. Pri mnohých bylinkách je dôležité napríklad vrcholčeky zaštipnúť. Ja zaštipávam pomerne skoro, pokojne prstami. Vtedy sa napríklad bazalka pekne rozkonári. Taktiež odstraňujeme začínajúce kvety, lebo akonáhle začne kvitnúť, prestane tvoriť listy a mladé výhonky a sústredí sa skôr na semienka. Čiže pokiaľ ide bazalka do kvetu, ostrihávame ju a mladé puky nie je problém spracovať napríklad na pesto. Zaujímavosťou pri ligurčeku sú pri listoch zberaných v máji pomerne tvrdé listové stopky, ktoré už nesekám ani do polievky, ale dávam ich celé do mrazničky. Potom ich vytiahnem a dám na začiatok do polievky, po uvarení vyberiem a vyhodím. Majoránka, výborná bylinka do gulášov alebo sekanej, po zostrihaní obraší a môžeme ju zbierať opakovane. To platí pri mnohých bylinkách, ak ich včas ostriháme.
Čo robiť, aby sme mali čo najväčšiu úrodu byliniek?
Pôda je určite dôležitá – zapracovať kompost a prevzdušniť tuhú pôdu. Dosť podstatná je aj zálievka, predovšetkým pri druhoch, ako je petržlen alebo bazalka. Okrem pôdy, hnojenia a výberu dobrého stanovišťa je veľmi zaujímavé, že mnohé bylinky sú naopak suchomilné. Ak si predstavíme to krásne slnečné Chorvátsko, v prirodzenom prostredí na skalách ich nikto nepolieva. Takže mnohé zvládnu aj sucho, ale pokiaľ chceme zachovať ich čerstvosť, doprajeme trochu zálievky aj tým suchomilným. Samozrejme, nesmieme ich prelievať. Dobre zálievku znáša aj ligurček, koriander a už spomínaný petržlen.
Prezimovanie byliniek
Ako vieme bylinkové trvalky prezimovať?
Väčšina z nich sú úplne mrazuvzdorné. Výnimku predstavuje rozmarín alebo bobkový list, ktoré sú mrazuvzdorné len čiastočne. To znamená, že prežijú nižšie mrazy, ale pri väčších mrazoch môžu ľahko vymrznúť úplne celé. Myslime na to už pri výsadbe rozmarínu alebo vavrína. Máme dve možnosti ako ich pestovať – buď ich pestujeme vo väčších kvetináčoch, ktoré v lete zasadíme aj spolu s kvetináčom do záhona, alebo rastlinu vysadíme do záhona a pred zimou ich dáme naspäť do kvetináča a zimujeme ich v chladnej, studenej, ale svetlej miestnosti. Vyberieme takéto miesto, aby bolo slnečné aj trošku chránené. Plus keď hlásia veľké mrazy, môžeme ich prikryť bielou netkanou textíliou. Na jeseň môžeme ku koreňu alebo do výšky, akej sa nám podarí, nahrnúť suché lístie.
Škodce a choroby byliniek
Trápia škodce a choroby aj bylinky?
Áno, najmä na nevhodnom stanovišti. Hlavne ak bylinku, ktorá má rada slnko – ako napríklad šalviu – vysadíme do väčšieho tieňa, tak je pravdepodobnejšie, že ju napadne múčnatka. Na slnečnom mieste sa to nestane, preto nevhodné stanovište oslabuje vitalitu byliniek a ich bunkové steny. Keď bylinky dáme do polotieňa, nie je ich bunková stena dostatočne trénovaná, môže ochabnúť a múčnatka ľahko napadne aj túto rastlinu. Všeobecne, bylinky nie sú veľmi napádané. Môže sa stať, že ich napadnú vošky alebo roztočce, ktoré spôsobujú drobné pavučinky alebo bodky na listoch. Vtedy sa snažíme siahnuť po ekologickom postreku.
Zber a sušenie byliniek
Kedy a ako zbierame bylinky tak, aby pokračovali ďalej v raste? Je správne ich strihať alebo trhať?
Určite strihať. Pri odtrhávaní sa môže stať, že poškodíme koreň v pôde a oslabíme rastlinu v jej raste, prípadne jej to môže byť osudné.
Niektoré bylinky, ako napríklad ligurček, zbierame, keď je mladý, vitálny. To je v mesiacoch apríl/máj, vtedy striháme listy. Mnohé rastliny striháme, keď začínajú kvitnúť. Povedzme, oregano, začíname strihať, keď začína kvitnúť. Urobíme si malé kytičky, ako napríklad ľubovník, povešiame ich dole hlavou a vysušíme ich. Ligurčekové listy môžeme vysušiť na bezfarebnom baliacom papieri. Napríklad niektoré bylinky zberáme v kvete a keď kvitne levanduľa, tak sa kvietky zbierajú vtedy, keď začínajú kvitnúť. Inokedy sa vyhýbame kvetu, že naozaj začne kvitnúť medovka, mäta pred kvetom…
Ak si nie sme istí, kedy je termín zberu byliniek, pomôžu nám rôzne zdroje: knihy alebo internet, kde je veľa článkov o bylinkách s informáciami o ich zbere.
Môžeme bylinky sušiť aj v sušičke alebo to nechávame na slnko?
Ja by som ich dala skôr do tepla a do tieňa, ale nie vyslovene na slnko. Môžeme využiť aj sušičku alebo rúru, ale tam musíme dávať pozor na teplotu. Mnohé bylinky sú citlivé na vysokú teplotu, preto sušíme pri teplote okolo 35 – 40 °C. Záleží to od konkrétnej bylinky. My bežne sušíme na povale, na starom bezfarebnom baliacom papieri. Ak to nie je nezateplené podkrovie, kde je naozaj veľmi teplo, bylinky sa usušia rýchlo.
Skladovanie byliniek
Ako sa majú skladovať bylinky? Máte nejaký tip, ako ich skladovať, aby vydržali čo najdlhšie?
Sú dve možnosti. Bylinky, ktoré majú listy so stonkou, vieme dať do pohára s vodou do chladničky a takto vydržia niekoľko dní. Pri tých, ktoré nemajú stonky alebo ich nemajú dostatočne dlhé, prípadne majú malé lístočky, si zoberieme plastovú alebo keramickú nádobu (ideálne uzatvárateľnú) a na dno položíme vrstvu vaty alebo bielej servítky, ktorú prevlhčíme. Na to poukladáme listy alebo vňať. Opäť dáme na vrch servítku, zavrieme a vložíme do chladničky.
Spracovanie byliniek
Ako vieme ešte bylinky spracovávať? Máte overené spôsoby, ako napríklad bylinkovú soľ či maslo?
Vrátim sa k tomu sušeniu, pretože niektoré bylinky po usušení si veľmi dobre zachovávajú svoju arómu a niektoré nie. Tie, ktoré si dobre zachovajú arómu (tymian, oregano) kľudne usušme, potom ich dajme do dobre uzatvárateľných nádob a skladujeme ich v suchu a v tieni. Ale bazalka, ligurček, petržlen dosť výrazne strácajú arómu, preto je skvelé ich spracovať iným spôsobom, kedy stále ostanú čerstvé.
Jednou z možností je mrazenie. Pozor, aby sme nepozbierali celú bylinku a dali ju napríklad nasekanú do sáčku, lebo sa vytvorí jedna veľká guľa. Po vytiahnutí z mrazničky by sme z nej neboli schopní odobrať kúsok bylinky. Správne sa mrazia buď spôsobom, že sa zalejú vodou v kockovači na ľad. Alebo keď kocky vyberieme, vložíme medzi ne alobal alebo papierik a až tak dáme do mrazničky na ďalšie použitie. Ja to robievam tak, že bylinku nasekám a vytvorím malé bonbóny z alobalu – nastrúhanú bylinku obalím v alobale, zatočím, dám do sáčku a až tak do mrazničky.
Veľmi zaujímavým spôsobom je bylinková soľ. Vieme si vytvoriť jednodruhovú, napríklad z medvedieho cesnaku alebo ligurčeku, alebo zmes byliniek, ktoré nám chutia. Nazbierame a nasekáme si bylinku, potom ju vložíme do mixéru, kde pridáme soľ. Zmes rozmixujeme a necháme dosušiť na papieri. Soľ vytiahne z bylinky vodu aj chuť a zachová celkom peknú farbu
Bylinkové maslo neslúži veľmi na uchovanie, skôr na ochutenie. Jedine, ak by sme maslo dali hneď zamraziť.
Bylinky sa dajú nakladať do oleja, ktorý priebežne spracúvame alebo aj do octu. Pokiaľ si vyrábame pesto a chceme ho dlhodobo skladovať, siahneme po základnom recepte: bazalka, olej, cesnak, trochu soli, píniové oriešky a trochu parmezánu. Oriešky a parmezán však nie sú úplne vhodné na dlhodobé skladovanie, tie môžeme vynechať a pridať ich až dodatočne pri servírovaní.
Využitie byliniek v jedlách
Ako môžeme používať jednotlivé bylinky do určitých jedál a aké je ich využitie?
Ligurček a petržlen sú ideálne polievkové korenia. Samozrejme, môžeme ich pridať aj do mäsa alebo omáčok.
Oregano, dobromyseľ obyčajná, je rastlina, ktorú stretneme aj na našich lúkach. Okrem toho, že ju používame na pizzu, do cestovinových jedál, šalátov a pri grilovaní mäsa, ju vieme použiť ako čaj. Oreganový čaj upokojuje psychiku a pri problémoch so zaspávaním. Tiež je dobrý aj na žalúdok a trávenie. Prakticky všetky bylinky podporujú trávenie, preto ich do jedál pridávame.
Tymian je skvelý na ryby a hydinu. Na začiatku, skôr ako začneme variť alebo piecť, pridáme tymian, ktorý výborne ochutí jedlá. Vieme ho použiť aj ako čaj na kašeľ, pri migréne. Je to tiež močopudná bylinka.
Bazalka je dobrá do cestovín, šalátov, na pizzu alebo na osvieženie.
Ešte taký detail: niektoré bylinky pridávame na konci varenia, ako napríklad polievkové bylinky, tak práve tymian alebo rozmarín pridávame už skôr, aby pustili arómu. Aj bazalku ako krehkú bylinku by som pridávala skôr ku koncu. Vieme sa takto s bylinkami pohrať, skúšať a prichádzať na nové kombinácie, v ktorom jedle nám chutia a v ktorom nie.
Populárna je ešte šalvia, ktorá sa pridáva do rizota, cestovín. Mne napríklad chutí aj ako čaj, ktorý mi pomáha pri aftách a iných problémoch s ústnou dutinou.
Šalvia sa používa aj pri bolestiach hrdla. Môžeme si uvariť čaj alebo sa dá aj kloktať.
Mäta?
Mäta je veľmi dobrá na žalúdok. Vieme ju piť ako čaj pred alebo po jedle, je skvelá do letných limonád alebo na dozdobenie zákuskov.
Ligurček, obľúbená kuchynská bylinka
Viackrát ste spomenuli ligurček. Čím je táto bylinka špecifická oproti ostatným?
Hovorí sa mu „európske magi“, pretože jeho vôňa a chuť pripomína magi (značka polievkového korenia, pozn.red.). Má aj podobné využitie. Ligurček je bylinka, ktorá je príbuzná zeleru, petržlenu či mrkve. Jeho vôňa je intenzívnejšia ako pri zeleri.
Čo je na ňom zaujímavé – keď ju ešte dobre nepoznáme, mali by sme byť opatrný s dávkovaním. Pomerne ľahko vieme jedlo prechutiť jeho intenzívnou arómou, ale je to výborná bylinka do polievok. Dá sa použiť aj do gulášov alebo do cuketových letných gulášov v podobe ligurčekovej soli.
Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že je zaujímavé, ako rastie a žije. Ligurček začne na jar veľmi rýchlo rásť, je krásny. Ale ako začne leto, listy postupne usychajú, preto ich potom vystrihávam. Čiže zrazu z tej krásny a mohutnosti nezostane skoro nič. On postupne vyháňa nové listy, ktoré nie sú tak krásne a vitálne, nakoľko ho v lete intenzívne nezalievam a nehnojím tak ako tie jarné. Preto na spracovanie listov využívam jarné mesiace. Tiež vystrihávam kvetné súbory, ktoré sa strihať nemusia v prípade, že pečieme doma chlieb alebo pečivo. Na posypanie môžeme vyskúšať ligurčekové semienka.
Pri petržlene toto nerobíme, nepoužívame jeho semienka, lebo obsahujú vyššiu koncentráciou alkaloidov, ktoré by nám mohli škodiť.
Galéria k článku
Text: Ing. Monika Felixová, Eva Fačková
Rozhovor prešiel redakčnou úpravou
Foto: isifa/Shutterstock
Ďalšie zaujímavé články
Aké bylinky pestujete v záhrade? Tieto sú najobľúbenejšie
Ako si založiť bylinkový záhon? Jarné dni sú na to ideálne!
Top 10 kuchynských byliniek, ktoré sa oplatí vysadiť do záhonov. Pri varení ich nič nenahradí!
Pochmúrne počasie a situácia vo svete je skúškou našej psychiky. Týchto 12 byliniek vám pomôže prekonať náročné obdobie
Objavte zelenú soľ. Má bohatšie zloženie ako himalájska!
Aké liečivky pestovať v okrasnom záhone?
Ahojte, Vietem mi prosím poradiť čo je toto za bylinku? Múdre aplikácie vravia,…