Májové výsadby zeleninových priesad: Všetko, čo potrebujete vedieť, aby ste sa dočkali krásnej úrody

Máj sa nesie v znamení zeleninových priesad, ktoré čakajú niekoľko týždňov, kým sa dostanú na priame slnko a čerstvý vzduch. Pred výsadbou na záhon ich však nezabudnime otužovať.

Priesada paradajky v záhone pred výsadbou

Otužovanie má v prípade sadeníc trochu iný význam ako v prípade nás ľudí. Nejde o to, aby si privykli na chlad, ale na priame slnko. Preto ich už približne od konca apríla v teplých dňoch vynášame von do polotieňa a na noc, keď sa ochladí, ich dávame späť dovnútra.

V polovici mája je ideálny termín na výsadbu predpestovaných sadeníc zeleniny von na záhon. Môžeme tak urobiť aj o niečo skôr, len musíme sledovať, či nehrozia mrazy a nízke teploty. Ak áno, rastliny chránime buď bielou netkanou textíliou, alebo sklenenými, keramickými či plastovými zvonmi, ktorými ich priklopíme. Na záhon vždy vysádzame dobre zakorenené priesady už s niekoľkými pravými listami. Rastliny príliš slabé či napadnuté chorobami a škodcami rovno vyradíme. Sadenice niekoľko hodín pred výsadbou výdatne zalejeme.

priesdady

Príprava záhona

Príprava záhona do veľkej miery záleží na type hnojiva, ktoré plánujeme do pôdy zapracovať. Ak chceme záhon hnojiť kompostom, do pôdy by sme ho mali zapracovať približne týždeň pred výsadbou. Kompost totiž pôdu pomerne dosť odľahčí, takže záhon bude chvíľu „sadať“, čo nemusí niektorým priesadám vyhovovať. Minerálne hnojivo môžeme do pôdy pokojne pridať aj tesne pred výsadbou. Iné je to pri hnojení pravým maštaľným hnojom, ten sa musí do pôdy zapraviť už na jeseň, aby sa do jari ešte stihol trochu rozložiť.

Pôda vhodná na výsadbu zeleninových priesad má byť bez burín, uhrabaná, s drobnohrudkovitou štruktúrou a mierne vlhká. Ak je pôda suchá, zalejeme ju aspoň 5 hodín pred výsadbou, aby nebola blatistá. Do celkom suchej pôdy nie je dobré vysádzať. Aj keď by sme potom záhon zaliali, voda by sa nemusela dostať až ku koreňom.

shutterstock 2015581028

Hĺbka výsadby a spon

Keď pripravíme záhon, rozmeriame si vzdialenosť jednotlivých jamiek. Spon sa odvíja od charakteru rastu danej zeleniny a jej konečnej veľkosti. Jednotlivé rastliny šalátu sa vysádzajú do sponu 20 – 25 × 25 cm, brokolica 50 × 50 cm, ružičkový kel 60 × 60 cm a väčšina odrôd kalerábov 20 × 20 cm. Velikánom v podobe tyčkových paradajok doprajeme oveľa viac miesta, na štvorcový meter vysadíme maximálne 3 až 4 rastliny.

Odporúčané rozstupy si skontrolujeme na vrecúšku so semienkom alebo ich podľa presného názvu dohľadáme na internete, môžu sa totiž líšiť nielen podľa druhu, ale aj podľa odrody.

Hĺbka výsadby nie je univerzálna. Najlepšie je odhadnúť ju podľa stavu sadeníc. Pokiaľ mali priesady menej svetla, budú mať vytiahnutú stonku. Takéto rastliny je najlepšie zasadiť do pôdy hlbšie, ako rástli. Rastlina tak postupne zosilnie a okolitá pôda ju oveľa lepšie stabilizuje. Neplatí to ale pri šalátoch, ktorým nesmieme „zapustiť“ do pôdy srdiečko. Sadenice paradajok sadíme hlbšie cielene, zo stonky totiž vyrastú ďalšie korene, ktoré budú rastline dodávať vodu aj so živinami. V prípade tyčkových paradajok môžeme zahĺbiť aj štvrtinu až tretinu odlistenej stonky.

Hĺbka výsadby závisí aj od toho, či ide o sadenice zakorenené len tak v pôde, pestované v plastovom či rašelinovom kvetináči, alebo v rašelinovej tablete. Všetky môžeme vysadiť o niekoľko centimetrov hlbšie, ako rástli pôvodne. V prípade zeleniny pestovanej v kvetináčoch býva hĺbka výsadby len o niečo väčšia, no pokiaľ aj tieto sadenice mali nedostatok svetla, môžeme ich zasadiť o niečo hlbšie.

Výsadba rajčín

Vysádzame zeleninové priesady

Niektoré druhy zeleniny (šaláty, hlúboviny, uhorky, menej často rajčiny) nemusíme pikírovať, ale sadeničky dopestované zo semena vysádzame priamo von na záhon. Vysievame ich trochu na husto buď do jednej nádoby, alebo do pareniska či skleníka. Pri výsadbe von ich podrypneme lopatkou alebo kolíkom a opatrne vyberieme.

Prepikírované a v plastovom kvetináči či tégliku dopestované sadenice (najčastejšie ide o papriky, paradajky, zeler) treba z nádoby opatrne vybrať. Koreňový bal sa môže ľahko narušiť, nesmie sa ale úplne rozpadnúť. Až takto ich vysadíme do vopred vyhĺbenej jamky. Hĺbka výsadby môže byť o niečo väčšia, než bola pôvodne.

Mnohé druhy zeleniny nemajú rady väčšiu manipuláciu s koreňmi, preto je ideálne pestovať ich v tzv. tabletách jiffy alebo v rašelinných kvetináčoch, napríklad tekvice a uhorky. Sadenice potom z týchto „kvetináčov“ nevyberáme, ale rovno aj s nimi vsádzame na záhon do rovnakej alebo o trochu väčšej hĺbky.

Vysadené rastlinky čo najskôr zalejeme vodou s teplotou vzduchu, najlepšie na pôdu, nie na rastlinu. Nezalievame ľadovou vodou. Zálievka má byť dostatočná, aby sa voda dostala až ku koreňom. Niekoľko dní po výsadbe záhon chránime bielou netkanou textíliou alebo jednotlivé rastliny zakrývame keramickým zvonom či kvetináčom obráteným dole hlavou.

Polievanie priesad

Ako vyberať sadenice?

Aj keď sa možno snažíme dopestovať vlastné priesady, i tak si zvyčajne niektoré druhy zeleniny radšej zaobstaráme predpestované. Priesady majú už na pohľad pôsobiť zdravo a čerstvo, nesmú byť zvädnuté. Zemina, v ktorej sú pestované, má byť vlhká, nie však premokrená.

Pozor si dáme aj na to, aby priesady neboli prerastené. Aj keď takéto sadenice na prvý pohľad vyzerajú oveľa lepšie, môže pri nich nastať problém s ujímaním. Napríklad predčasne narastené sadenice zeleru môžu byť problém. Sú totiž extrémne náchylné na nízke teploty. Ak nimi mladé rastliny prešli, zeler nevytvorí buľvy, ale vyrastie stonka s kvetom.

Na priesady je dobré mať odhad, ktorý získame časom. Pri kúpe posudzujeme nielen vzhľad sadeníc, ale aj aktuálny termín či naše možnosti ich „skladovať“ v optimálnych podmienkach až do výsadby.

Text: Ing. Lucie Peukertová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku