Prečo pestovať a jesť čili papričky

Čili papričky doviezli v 16. storočí španielski dobyvatelia. Zo Španielska, kde sa najprv čili pestovalo ako okrasná rastlina, sa obchodnými cestami rýchlo dostalo do Osmanskej ríše a do Indie, kde sa stalo okamžite hitom.

Pôvodná krovitá čili paprička, nazývaná tiež kolumbijské alebo kayenské korenie, dnes u nás známe tiež ako feferónky, je v jej domovine viacročnou rastlinou s botanickým názvom Capsicum frutescens. Ale tá, ktorú Kolumbovi ľudia priviezli z ostrova Haiti v omyle, že pristali nie vo vtedy neznámej Amerike, ale v Ázii a že je príbuzná čiernemu koreniu, nazvali po španielsky „pimiento“ a vedecky Capsicum chinense. Vyznačuje sa obsahom originálnej, v rastlinnej ríši ojedinelej, veľmi štipľavej i pálivej látky zvanej kapsaicín, ktorej obsah sa podľa druhu papriky veľmi mení.

Pestovanie u nás

V našich klimatických podmienkach pestujeme papriku prakticky len ako jednoročnú. Je zaujímavé, že v strednej Európe sa prvé pokusy s jej pestovaním okrem Maďarska udiali už v roku 1562 pri Brne, ale jej konzumovanie sa akosi neudomácnilo. Zeleninová veľkoplodá paprika s hrubou dužinou sa však v Európe začala pestovať, a i vo väčšom konzumovať až v 19. storočí, ale až v 20. storočí sa podarilo vyšľachtiť papriku neštipľavú aj pre tých citlivejších.

Na šľachtení papriky sa najviac podieľali v Ázii Indovia a Japonci, v Európe Holanďania i Bulhari. Pred 100 rokmi sa však až Maďarom podarilo vyšľachtiť ozaj lahôdkovú, sladkú, hrubostennú červenú, tzv. paradajkovú papriku. Tak ako sa čili paprika stala národným korením nielen Mexičanov v Amerike, tak sa udomácnila aj v Európe v Španielsku a v Maďarsku. Šľachtitelia sa ale stále snažia vypestovať buď tie najštipľavejšie až diabolské papričky, alebo rôznotvaré, rôznofarebné až okrasné odrody i chuťovo s rôznymi ovocnými variantami, takže sa stále máme na čo tešiť.

Štipľavosť, ktorá lieči

Kapsaicín je nielen príčinou štipľavosti čili papričiek, ale má aj spolu s ďalším množstvom preventívne i ozdravne pôsobiacich látok nachádzajúcich sa v paprikách aj nadpriemerne širokú škálu liečebných účinkov. Je to alkaloid, ktorého obsah v paprikách dosahuje počas ich zrelosti maximum, ktoré je závislé nielen od druhu papriky, ale aj od daných klimatických podmienok, teda v trópoch alebo podobných podmienkach, najmä čo sa týka tepla a svetla, dosahuje hodnoty až 1,9 % i viac.

Najvyšší obsah kapsaicínu v jej plode, ktorý je vlastne bobuľou, sa nachádza najmä v placente, teda v rebrách a žilkách plodu, ale podstatne menej v samotných jeho stenách. Semená kapsaicín prakticky neobsahujú, až na pletivá, ktoré semená obklopujú. Pri odstraňovaní semien z placenty plodu táto uvoľní kapsaicín na semeno, ktorého obal ho absorbuje, preto pozor aj pri manipulácii so semenami. Ostatné časti rastliny kapsaicín obyčajne neobsahujú, preto ich napádajú aj bežní hmyzí škodcovia.

Liečivé účinky

Kapsaicín je dobre rozpustný v tukoch a v alkohole a možno aj vďaka tomu zamedzuje stukovateniu tepien, znižuje hladinu cholesterolu, riedi krv a zamedzuje vzniku krvných zrazenín, teda aj infarktu, mŕtvici či trombóze, ale na druhej strane zastavuje i krvácanie rán.

Týmto všetkým pomáha proti atérioskleróze, významne zlepšuje krvný tlak i obeh aj v mozgu a v perifériách tela, teda v nohách a rukách. Kapsaicínové masti natreté na pokožku ju prekrvujú, prehrievajú a zbavujú bolesti. Čili papričky však pomáhajú aj diabetikom normalizovať inzulín a znižovať krvný cukor.

Z čili papričiek môžeme urobiť aj tinktúru či rôzne masti, náplaste, ale aj homeopatický prípravok alebo ich môžeme užívať v práškovitom stave. Klasický čaj sa z nich obyčajne nerobí, pretože kapsaicín je málo rozpustný vo vode, skôr sa len do hotového čaju pridáva vo forme práškovej papriky. Pri práci s čili paprikou alebo prípravkami, ktoré ju obsahujú, musíme dať pozor, aby sa nám nedostali do očí lebo by spôsobili zápal.

Ako ich dopestovať

V našich najteplejších lokalitách dosiahneme dobré výsledky len vtedy, ak ich pestujeme zásadne z priesad vypestovaných vopred z výsevov februárových, prípadne marcových, a to najmä z krátkovegetačných odrôd preto, aby dozrievali ešte v čase, keď je dostatok tepla a svetla a nie je vysoká vzdušná vlhkosť. Len za týchto podmienok papričky dobre dozrejú a a budú mať správnu chuť.

Semená vyklíčia pri teplote 25-30 °C za 7-8 dní, potom im musíme dopriať dostatok svetla, aby sa nám nevytiahli, ale nie prudké slnko, a teplotu znížime na 18-22 °C. Ak pestujeme priesady na okennom parapete, pozor na okenný chlad. Zavlažujeme ich zásadne vlažnou vodou. Vyklíčené rastlinky presadíme najlepšie do zakoreňovačov a do voľnej pôdy ich vysádzame až vtedy, keď je prehriata a nehrozia mrazíky, teda obyčajne až po 15. máji.

Ďalšia starostlivosť

Pre úspešné pestovanie čili papričky vyžadujú denné teploty 26 až 35 °C, nočné 20 až 22 °C, pod teplotou 16 °C sa už začínajú prejavovať fyziologické poruchy, pri 8 °C už zastavujú rast a teplota 0 °C ich ničí. Optimálna dĺžka dňa aj s prisvetľovaním je 14-15 hodín, nemal by to byť úpal, ale predsa len dostatočne intenzívne osvetlenie.

Čili papričky majú len plytký kolový koreň, a preto je dôležité, aby pôda bola sústavne, ale len primerane vlhká, len s krátkym preschnutím medzi zálievkami, ale v žiadnom prípade nie premočená. Zavlažujeme podmokom zásadne vlažnou vodou s takou teplotou, akú má pôda. Ideálna je ranná závlaha, prípadne doplnená večernou, pravidelne aj veľmi zriedenou hnojivou závlahou, ale len s primeraným obsahom dusíka. Vhodné sú špeciálne vodorozpustné bezbalastné hnojivá určené pre papriky a paradajky.

Pôda by mala byť ľahšia, vzdušná, nezlievavá, dobre zásobená humusom, s pH 6 – 8. O opeľovanie kvetov nemusíme mať za normálnych tepelných podmienok a vlhkosti vzduchu obavy, lebo kvety má paprika obojpohlavné a samoopelivé.

Bioochrana proti škodcom

• hmyzích predátorov odpudíme zmiešanou výsadbou papričiek a cesnaku a cibule alebo pomocou vysadeného nechtíka, koriandru, borága prilákame užitočný hmyz ničiaci vošky,
• proti moliciam, voškám a skočkám umiestnime do pestovateľského priestoru žlté, lepom natreté tabuľky,
• v skleníkoch môžeme proti voškám, moliciam i strapkám použiť parazitické osičky, dravých roztočov, dravú lienku, zlatoočku obyčajnú alebo dravú bzdochu,
• starý účinný spôsob, ako sa v skleníku, fóliovníku zbaviť mnohých škodcov, je zapáliť tam tabak, napríklad Taras Buľba, a nechať priestor vydymiť a do rána nechať uzavretý, potom ho dobre vyvetrať,
• samozrejme, pri ochrane týchto papričiek proti rôznym hmyzím škodcom nesmieme zabudnúť ani na výluhy práve z nich samotných.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: autor, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

Všetko o bôbe a jeho priaznivých účinkoch na naše zdravie Bojujte proti starnutiu s baklažánom: Antioxidačné účinky, o ktorých ste nemali ani tušenie Čím štipľavejšia paprika, tým skôr ju treba vysiať. Naplánujte si jej výsev už teraz Ako pestovať čili papriku? Doprajte jej dostatok svetla aj tepla a odmení sa silnými priesadami Schizandra vás nabije zdravím a dodá energiu. Čo by ste mali vedieť o jej pestovaní? Rakytník: Dokonalý liek, ktorý si dopestujete v záhrade. Čo potrebuje a ako ho rezať?