Raňajky, obed i večera zo záhrady. Letný jedálniček je pestrý a ľahký

Zelenina, ovocie, ale aj semená či jedlé kvety a „buriny“, to všetko dokáže ponúknuť záhrada.

Letný jedálny lístok má byť, v porovnaní s jesenným a zimným, celkom prirodzene ľahší, pestrejší a s veľkou dávkou surových šalátov a príloh. Na rozdiel od zimy teraz nepotrebujeme zahriať hutnými, teplými varenými jedlami.

Jedlé kvety

Kvety sa používali na kulinárske účely už v starovekom Grécku, Ríme a v Egypte. V gastronómii sa používajú nielen na výrobu čajov a tinktúr, ale aj v kuchyni od polievok až po koláče. Musíme byť však opatrní a skôr, ako začneme kvety pridávať do jedál, treba ich dobre spoznať. Je nutné presne vedieť, ktoré kvety zbierať a akým spôsobom, podobne ako je to pri zbere húb. Naučme sa poznať dobre nielen tie jedlé, ale práve aj tie jedovaté, aby sme ich spoľahlivo rozlíšili.

Kvety určené na dekoráciu jedla alebo na priamu konzumáciu zbierame vždy počas najchladnejšej časti dňa. Môže to byť skoro ráno alebo neskoro večer, keď už slnko tak nepáli. Vyberáme kvety, ktoré sú v rozkvete. Vyhneme sa tým, ktoré sú v puku alebo, naopak, už začínajú odkvitať. Na vrchole kvitnutia obsahujú totiž najväčšie množstvo éterických olejov a cukru, ktorý sa neskôr premení na škrob. V ideálnom stave majú kvety obsahovať veľa vody.

Pozbierané kvety vložíme jemne do košíka alebo škatule v jednej vrstve a umiestnime na chladné a tienisté miesto. Doma ich opatrne očistíme od nečistôt a hmyzu a do servírovania ich skladujeme v chladničke. Pred použitím odstránime reprodukčné časti kvetov (tyčinky a piestik). Tým ich zbavíme peľu, ktorý ovplyvňuje chuť a alergikom môže spôsobiť nepríjemné reakcie.

Máme na pamäti, že nie vždy sú všetky časti kvetín jedlé. Napríklad fialky sú jedlé úplne, lenže ruže, nechtík, chryzantémy či levanduľa majú jedlé iba okvetné lístky. Lupienky kvetov otrháme z kalicha, ktorým sa pripájajú k stonke, pretože máva nepríjemnú horkú chuť. V prípade levandule môžeme malý kalich ponechať.

Fazuľky

Kľúčom k chutným a chrumkavým strukom fazuľky je ich častý zber, ideálne denne či raz za dva dni, ale minimálne dvakrát za týždeň. Predídeme tak tomu, aby prerástli a stali sa tuhými. Tiež tým podporíme tvorbu nových plodov. Rastliny dobre, no jemne prehliadame, často sú totiž struky dobre ukryté. Trháme dvomi rukami, stonku rastliny prichytíme a struk odtrhneme aj s krátkou stopkou. Môžeme ich aj odstrihávať.

Ochutnajte aj takto

• Nakrájame a opekáme podobne ako hranolčeky. Stačí pár minút, aby si zachovali svoju chuť a charakter.
• Krátko zaparíme, pridáme obyčajnú horčicu, olej, octový dresing a máme vynikajúcu letnú prílohu.

Nové zemiaky

Zemiaky na aktuálnu spotrebu môžeme začať vykopávať, keď sa na rastlinách objavia prvé kvety (na skladovanie až keď uschne celá vňať). Vykopávame ich motykou alebo rýľom najlepšie v teplom a suchom dni. Odstránime vňať a dobre umyjeme. Takéto čerstvé zemiaky nemusíme lúpať, dajú sa konzumovať aj s jemnou šupkou.

Ochutnajte aj takto

• Uvarené a vychladnuté nové zemiaky, nakrájané na menšie kúsky, zmiešame s hráškom, nakrájanými čerstvými reďkovkami a uhorkou. Zalejeme bylinkovým dresingom a letný šalát je hotový.
• Jednoduché jedlo si pripravíme zo zemiakov uvarených v šupke. Konzumujeme s maslom, ktoré sa na teplých zemiakov roztápa, a s nasekanou mätou.

Paradajky

Môžeme ich zberať aj denne, keď sú plne vyfarbené a vyhriate od slnka. A hneď ich môžeme aj servírovať. Opatrne ich vylomíme, ideálne aj so zeleným kalichom. Veľké plody radšej odstrihneme záhradníckymi nožnicami, aby sme nepoškodili stonku. Pravidelne ich prihnojujeme hnojivom na paradajky, podľa návodu na konkrétnom prípravku. Rastliny neprelievame, pretože by to mohlo zriediť chuť plodu. Nepravidelná zálievka zase môže viesť k praskaniu plodov.

Ochutnajte aj takto

• Rozpolené cherry paradajky premiešame s nakrájanou jarnou cibuľkou,
  olivovým olejom, octom, tabascom a s varenými cestovinami.
• Na šalotke opečieme pikantnú klobásku. Nakrájame a pridáme do paradajkového šalátu s mozzarellou a natrhanými lístkami bazalky.

Karotka

Korene vyberáme z pôdy ideálne priebežne podľa potreby. Ak chceme spracovávať tzv. baby karotku, vyťahujeme korene hrubé približne 1 cm. Inak vyťahujeme skôr tie väčšie a tým menším dáme čas dorásť. V ťažkých pôdach mrkvu vyberáme pomocou rýľa, inak sa koreň často odlomí. Mrkvu môžeme už od mája pestovať pod netkanou textíliou, aby sme zabránili muche vŕtavke mrkvovej naklásť vajíčka a znehodnotiť korene.

Ochutnajte aj takto

• Olúpeme, nastrúhame a pridáme dresing z oleja, horčičných semienok, citrónovej šťavy a medu.
• Pečieme celé baby mrkvičky (netreba ich ani lúpať, stačí dobre umyť) v olivovom oleji a octe z červeného vína, s cesnakom a vetvičkami tymianu.
• Olúpeme, odšťavíme, pridáme citrónovú šťavu, lístky mäty a trochu medu. Pijeme chladené, nezriedené alebo aj zriedené s vodou. Z mrkvovej hmoty, ktorá ostala v odšťavovači, pripravíme placky alebo karbonátky s varenou strukovinou.

Cukety

Mladé plody s dĺžkou 10 – 13 cm sú najjemnejšie. Z rastliny ich netrháme ani nevytáčame, ale na odrezanie stonky použijeme ostrý nôž. Cukety rýchlo rastú, ak chceme zberať prednostne mladé plody, kontrolujeme rastliny aj trikrát týždenne.

Ochutnajte aj takto

• Surové a aj so šupkou, narezané na tenké plátky používame do rôznych šalátov alebo aj samostatne s jogurtovo-cesnakovým dipom, prípadne podľa vôle ochutíme a opekáme, restujeme či dusíme.
• Môžeme konzumovať aj väčšie samčie kvety – naplníme ich mäsovou či zeleninovo-šošovicovou plnkou a upečieme. Prípadne ich obalíme v cestíčku a osmažíme.

Šaláty

Listy z takzvaných trhacích šalátov odtrhávame, keď dosiahnu 8 – 10 cm. Opakovane ich zberáme tri- až päťkrát, kým sa vyčerpajú. Hlávkové šaláty odrezávame tesne nad pôdou, keď sa vytvorí taká správna, trochu pevná hlávka. Ak by sme ju nechali dlhšie, zvykne zahnívať. Šaláty zberáme krátko pred konzumáciou, aby boli čo najviac čerstvé, pri skladovaní, hoci v chladničke, majú tendenciu vädnúť.

Ochutnajte aj takto

• Výraznú zálievku na šalát pripravíme z balzamového octu, kvalitnej sójovej omáčky, oleja, pretlačeného cesnaku a provensalských byliniek.
• Veľké listy opekáme na oleji asi 30 sekúnd, pokvapkáme vínnym octom, posypeme soľou a pretlačeným cesnakom. Podávame ako prílohu alebo samostatne s chrumkavou bagetkou.

Červená repa

Mladé lístky môžeme pridávať do šalátov. Keď sa hovorí či píše o baby červenej repe, jej koreň má veľkosť golfovej loptičky. Zistíme to tak, že prsty ponoríme do vlhkej pôdy a skúsime, aký má asi priemer. Najchutnejšie sú do veľkosti tenisovej loptičky. Na skladovanie ich necháme celkom dozrieť.

Ochutnajte aj takto

• Netradičný dip vytvoríme rozmixovaním varenej červenej repy, pridaním bieleho jogurtu, sezamovej pasty tahini a kôpru.
• Mladú repu nemusím lúpať, stačí dobre umyť. Nakrájame na kolieska a pečieme pokvapkanú olivovým olejom v rúre s cesnakom, so soľou a s tymianom.

Paprika

Papriky opatrne vylamujeme, ako dozrievajú. Pre istotu podržíme spodnú stonku rastliny a druhu rukou dvíhame plod dohora, až sa vylomí. Alternatívou je použitie záhradníckych nožníc, pri feferónkach obyčajných nožníc. Pri štipľavých paprikách sme opatrní pri krájaní plodov a radšej použijeme jednorazové gumené rukavice. Paprika totiž nemusí štípať kožu hneď na dotyk, ale až po chvíli, ako sme s ňou pracovali, sa začne intenzívne štípanie a pálenie.

Ochutnajte aj takto

• Sladkú papriku očistíme, dáme preč vnútro. Spolu s olúpanými paradajkami, uhorkou, jarnou cibuľkou, cesnakom a s trochou vody rozmixujeme na kašu. Pridáme soľ, čierne korenie, podľa chuti trochu kvalitnej sójovej omáčky a balzamového octu, dáme schladiť a studená letná polievka je hotová.
• Celé hrubostenné papriky dáme do rúry alebo opečieme na zohriatej panvici, pootáčame, až vzniknú čierne bubliny. Vložíme do plastového vrecka, necháme spariť. Vyberieme z vrecka, stiahneme kožu, nakrájame, vyberieme vnútro a stopku. Pokvapkáme dresingom z olivového oleja, cesnaku a čierneho korenia.

Cesnak

Cesnak môžeme vyberať, keď začnú žltnúť listy, alebo pri paličiakoch, keď sa narovná kvetný stvol. Podoberáme rýľom. Potom ich uložíme aj s vňaťou na suché miesto v tieni, kde sa dosušia. Po pár dňoch ich dočistíme od pôdy a môžeme odstrániť suché stonky, prípadne cesnak zapliesť do vrkoča. Buľvy by mali na suchom a nie príliš teplom mieste vydržať až 10 mesiacov.

Ochutnajte aj takto

• Celé hlávky, neolúpané, prekrojíme a pečieme v rúre s osolenými zemiakmi a rozmarínom. Podávame napríklad k jahňacine.
• Olúpaný cesnak rozmixujeme s maslom a jarnou cibuľkou. Namažeme do polovice rozrezanej bagety, vložíme plátok mozzarelly a upečieme do chrumkava.

Text: redakcia
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

Veľký prehľad, kedy vysievať semená, vysádzať priesady a zberať obľúbené druhy plodovej a koreňovej zeleniny Veľký prehľad 50 odrôd zeleniny, ktoré odporúčajú skúsení pestovatelia. Z týchto si určite vyberiete svoju obľúbenú Sezóna radosti z úrody zeleniny je tu. Spoznajte zásady jej správneho zberu Ako predĺžiť sezónu na zber zeleniny Ako úspešne zvládnuť jarné výsevy a neskôr sa tešiť z úrody Keď sezóna končí: Toto sú posledné práce v zeleninovej záhrade