Viete, ako pestovať uhorky a minimalizovať riziko napadnutia plesňou? Prečítajte si veľký rozhovor so skúsenou pestovateľkou

Viete, ako pestovať uhorky? Ako si predĺžiť sezónu a ekologicky predchádzať chorobám? Prečo ich pestovať vertikálne a aký zmysel má ich vrúbľovanie?

Prečítajte si rozhovor so šéfredaktorkou časopisu Záhrada, Monikou Felixovou, ktorá sa podelila o svoje tipy a dlhoročné skúsenosti s pestovaním uhoriek. Monika je vyštudovaná záhradníčka, venuje sa pestovaniu, písaniu, receptom z divokých rastlín a propaguje ekologický prístup k záhradkárčeniu.

Aké skupiny uhoriek poznáme?

Na úvod si povedzme, aké skupiny uhoriek poznáme.

Asi nikoho neprekvapíme, keď povieme, že poznáme klasické nakladačky a šalátové uhorky. Šalátové uhorky majú dĺžku aj niekoľko desiatok centimetrov, zvyčajne tak 20 – 30 cm, nakladačky zberáme oveľa menšie – keď majú približne 7 až 10 cm. Základným rozdielom je teda veľkosť.

Samozrejme, pokiaľ by sme uhorku nakladačku nechali dorásť na väčšiu, nenarastie z nej šalátová uhorka. Skutočne ide o dve trochu oddelené skupiny. Ak necháme nakladačku prerásť, zbacuľatie a trošku sa predĺži. Nikdy však nebude pekná a štíhla ako šalátovka. Môžeme teda pestovať oba druhy, alebo ak máme menšiu záhradu, môžeme pestovať len nakladačky a používať ich aj ako šalátové. Opačne to však neplatí – malé šalátové uhorky sa nedajú používať ako nakladačky.

Pri uhorkách nakladačkách som si všimla, že bývajú vzhľadovo trochu odlišné. Niektoré sú viac hrboľaté a niektoré menej. Má to nejaké opodstatnenie alebo sú to tiež akoby dva druhy?

Áno, skupinu nakladačiek delíme na dve podskupiny a hovoríme tomu hrubo bradavičnaté alebo jemne bradavičnaté. Môžete sa stretnúť aj s nespisovným označením pochádzajúcim z češtiny – hrubostenné alebo jemneostenné.

Hrbolčeky na povrchu uhoriek sú vlastne drobné ostne – bradavičnaté výstupky, ktoré sú zvyčajne trošku pichľavé. Hrubo bradavičnaté odrody majú tých výstupkov menej, ale sú o niečo väčšie a jemno bradavičnaté majú výstupky drobné a uhorka je nimi celá posiata. Ostne pri spracovaní uhoriek jednoducho odstránime tak, že ich nasypeme do lavóra s vodou a umyjeme ich kefkou.

Kedy vysievať uhorky

Poďme k výsevu. Kedy je správny čas na výsev uhoriek?

Uhorky patria podobne ako papriky a paradajky k teplomilnej zelenine a nemajú rady nižšie teploty. Teplota pod desať stupňov im nevyhovuje a pri takejto teplote môžu mať šok z chladu alebo problémy s rastom. Preto sa netreba príliš ponáhľať.

Uhorky si môžeme predpestovať doma na okne a vysádzame ich až v druhej polovici mája. Odporúčam s týmto výsevom počkať až do druhej polovice apríla, pretože uhorky pomerne rýchlo klíčia. Druhou možnosťou je priamy výsev na vonkajší záhon, ale ten odporúčam až v druhej polovici mája. Pri uhorkách nemá zmysel príliš sa ponáhľať.

Môžeme ich presadiť do skleníka spolu s paradajkami v tom istom čase?

Môžeme. Pokiaľ máme skleník alebo fóliovník, má skorý aprílový výsev zmysel, čiže v takom prípade sa môžu vysievať už začiatkom apríla. Predpestované sadeničky potom koncom apríla vysádzame do skleníka alebo fóliovníka.

Je potrebné nechať semienko pred výsevom nejak predklíčiť?

Nie je to potrebné, napríklad my sme to doma nerobievali. Dá sa to však, môžeme tak semienko naštartovať vopred. Robí sa to tak, že si do misky vložíme pijavý papier, ktorý navlhčíme vodou a rozložíme naň semienka. Necháme postáť niekoľko hodín, prípadne celý deň. Semienka nasajú vlahu a spustí sa ich rýchly štart. Do pôdy ich potom vysievame takto naštartované. Ale ako som spomenula, nie je to podmienka.

Keď si kupujeme semienka uhoriek, niekedy si môžeme všimnúť, že na obale majú napísané, že sú morené. Čo to znamená?

Morené znamená, že boli namáčané v chemickom roztoku. Väčšinou ide o fungicíd, čiže prípravok proti hubovým chorobám, ktorý má zamedziť problému klíčiacej rastliny pri kontakte s pôdou alebo v pôde. V pôde sa prirodzene vyskytujú rôzne huby, aj prospešné, mikroorganizmy, ale tiež patogény. Morenie umožní semienku uhorky a mladej rastline zabojovať s týmito hubovými chorobami, pretože uhorky sú na hubové ochorenia pomerne náchylné. Väčšinou sú morené semienka označené farebne. Do moridla sa pridáva farbivo, takže bývajú buď ružové alebo modré. Ak sa teda stretneme s ružovým alebo modrým semienkom uhorky, vieme, že je morené.

Spomenuli ste, že uhorky môžeme vysievať aj priamo do pôdy, alebo tam neskôr vysádzame predpestované sadenice. Má mať táto pôda nejaké špeciálne vlastnosti, alebo by mala byť nejak ošetrená?

Podobne ako papriky, paradajky a iná plodová zelenina patria aj uhorky k rastlinám prvej trate. To znamená, že sú veľmi náročné na živiny. Najideálnejšie je preto dobre vyhnojiť pôdu už na jeseň. Použiť môžeme maštaľný hnoj alebo dobre vyzretý kompost. Na jar si môžeme na tomto záhone ešte predpestovať šaláty a následne do takto vyhnojenej pôdy vysievame alebo vysádzame uhorky. Počas sezóny môžeme do zálievkovej vody pridávať hnojivo na plodovú zeleninu.

Pri predpestovaní paradajok sme zvyknutí ich pikírovať – rozsádzať. Je to potrebné aj pri predpestovaní uhoriek?

Áno, môžeme si vysiať súvislejší rad uhoriek a neskôr ich rozsádzať na trvalé stanovište. Lepšie je však vyhnúť sa presádzaniu, pretože sadenice sú dosť krehké. Malé rastlinky sa ľahko lámu, preto sa mi celkom osvedčilo vysievať uhorky do rašelinových kvetináčov. Korienky mladých rastlín nemajú problém cez takýto kvetináč prerásť a do pôdy ich potom vysádzame priamo s kvetináčom, ktorý sa v pôde rozloží. Takto sa vlastne vyhneme rozsádzaniu.

Čiže ideálny spôsob je vysievať ich rovno do rašelinových kvetináčov?

Áno. Môžeme však použiť aj plastové kvetináčiky, z ktorých ich neskôr opatrne vyberieme a presadíme na záhon.

Je predpestovanie uhoriek potrebné?

Ako sme už spomenuli, semienka na predpestovanie môžeme vysievať od polky apríla. Vysievame ich do kvetináčikov, ideálne jednotlivo. Teplota v interiéri by mala byť okolo 25 stupňov, čiže ich pokojne môžeme umiestniť niekde za okno na parapet.

Druhou možnosťou je vysievať ich v tomto období do pareniska a potom ich odtiaľ presádzať na konečné stanovište. Oboch spomenutých krokov sa môžeme vzdať a uhorky vysiať priamo na záhon, ale to naozaj odporúčam až v druhej polovici mája.

Prečo pestovať uhorky vertikálne

Existujú 2 spôsoby pestovania uhoriek – štandardne na pôde alebo na sieti. Viete nám o týchto spôsoboch pestovania povedať viac?

Klasikou je pestovanie na pôde, čiže uhorky sú vysadené v radoch vzdialených od seba meter až meter a pol. Pri zbere sa potom človek snaží strčiť nohu niekde medzi listy, aby nepristúpil rastlinu a zohnutý nad hriadkou hľadá uhorky. Nielen kvôli tomuto nepohodliu, ale aj v snahe predchádzať hubovým ochoreniam sa pristúpilo k vertikálnemu systému pestovania. Vďaka prirodzenému plazivému rastu a výhonkom, ktorými sa omotá okolo opory, je uhorka na takéto pestovanie ideálna. Vertikálny systém pestovania je pestovanie zvislo, čiže nie na pôde. Dajú sa na to zakúpiť špeciálne siete, ktoré majú oká asi 15 x 15 cm, alebo si pomocou špagátov a drevených kolov vyrobíme vlastnú konštrukciu.

Veľkou výhodou tohto pestovania je už spomenutá prevencia chorôb, pretože pri zálievke sa úplne vyhneme zmáčaniu listov a porast ostáva vzdušný. Spóry plesní takto nemajú toľko priestoru a času, aby sa na rastline uchytili. Ja osobne oceňujem aj to, že sa pri zbere nemusím toľko ohýnať.

Ďalšou výhodou je rovnomerná farba a tvar takto pestovaných plodov. Uhorka dopestovaná na pôde býva často svetlozelená. Nie je to chyba, ale dôvodom takéhoto zafarbenia je skutočnosť, že sa k uhorke nedostal dostatok slnečného žiarenia. Pri vertikálnom pestovaní sú plody pekne rovnomerne zafarbené.

Vrúbľovanie a opeľovanie uhoriek

Pri pestovaní uhoriek som sa stretla s pojmom vrúbľovanie uhoriek. Prečo sa to robí a ako?

Rastlina uhorky má relatívne menší koreňový systém a ako sme už spomenuli, je pomerne náchylná na choroby. Sezóna uhoriek je krátka, hlavný zber prebieha v júni a júli. V auguste a septembri už zdravý porast neudrží takmer žiadny záhradkár.

Z tohto dôvodu sa môžu mladé sadeničky v štádiu dvoch klíčnych listov, keď začína sa už tlačiť pravý list, vrúbľovať do tekvice figolistej. Semienka sa dajú zakúpiť aj v hobby balení v rôznych obchodoch. Spojením uhorky a tekvice vzniká rastlina s vitálnejším a väčším koreňovým systémom a silnejšou vrchnou časťou. Takto navrúbľovaná rastlina má vďaka mohutnejšiemu koreňovému systému a oveľa lepší štart, lepšiu výživu a rastie rýchlejšie.

Celý postup vrúbľovania nájdete aj v našom článku Vrúbľovanie uhoriek. 

Dajú sa takto vrúbľované uhorky aj zakúpiť?

Sem-tam sa vyskytnú, ale sú o niečo drahšie.

Treba uhorky opeľovať alebo to zvládne príroda?

Uhorky obľubujú včely a čmeliaky, v podstate sú opeľované predovšetkým hmyzom. Pokiaľ ich pestujeme vonku, tak sa o to postará príroda. Môže sa však stať, že niekoľko dní za sebou prší a hmyz toľko nelieta, prípadne existujú aj lokality s výrazným úbytkom hmyzu a vtedy je to s opeľovaním horšie. Podobne je to aj v skleníku, pretože skleník býva často prehriaty a hmyz tam až toľko nenalietava.

Šľachtitelia preto s ohľadom na tieto skutočnosti už pred mnohými rokmi priniesli takzvané partenokarpické odrody. Rastlina takejto odrody vytvára len samičie kvety a plody sa tvoria bez opelenia. Partenokarpické odrody preto odporúčame najmä do skleníkov a fóliovníkov, pretože nepotrebujú opelenie. Môžeme ich však pestovať aj vonku a vyhneme sa tak práve nepríjemnostiam s daždivým počasím a úbytkom hmyzu.

Choroby a škodce uhoriek

Viackrát sme už spomenuli, že uhorky nie sú tak odolné rastliny ako napríklad paradajky a sú náchylné na rôzne ochorenia. Skúsme si o týchto nepríjemných stránkach pestovania uhoriek povedať viac.

Uhorky skutočne trpia chorobami a škodcami. Stretnúť sa môžeme s plesňou uhorkovou, múčnatkou a s roztočami. Všetky tieto choroby a škodce dokážu rastlinu zdecimovať, zastavia jej rast a je po úrode.

Ako môžu pestovatelia zabrániť a predchádzať vzniku týchto ochorení a prítomnosti škodcov?

Už sme spomenuli, že dobrou prevenciou chorôb je vertikálne pestovanie. Treba sa tiež vyhnúť polievaniu na list. Uhorky polievame podmokom tak, že na hornej časti riadku necháme tiecť vodu z hadice, ktorá sa postupne dostane ku koreňom. Čo sa týka prevencie, práve správna zálievka je kľúčová. Okrem toho si môžeme kúpiť takzvané protiplesňové hybridy. Ani tie však zvyčajne nefungujú úplne stopercentne. Napríklad uhorka môže byť napadnutá, ale dlhšie chorobe odoláva.

Veľmi dobré sú aj rôzne ekologické prípravky, ktoré sa používajú preventívne. Často sú to rôzne olejové prípravky s prídavnými účinnými látkami, ktorými rastliny preventívne striekame. Vďaka preventívnemu postreku sa na listoch si vytvára ochranný film, ktorý list nedusí a choroba má menšiu šancu rozvinúť sa. Podobne fungujú aj prípravky s obsahom baktérií alebo užitočných húb. Čo sa týka týchto prípravkov, musíme porast postriekať hneď ako spozorujeme problém, alebo, a to je ešte lepšie, postreky vykonávame preventívne. Ak je daždivé počasie, s postrekom naozaj neváhajme.

Záhradkári často riešia aj žltnutie uhoriek. Prečo sa to deje?

Žltnutie často vzniká väčšinou prirodzene a z dôvodu, že uhorku necháme na rastline dlhšie a ona sa vlastne dostane do svojej botanickej zrelosti. Dozrievaním sa prirodzene vyfarbuje do žlta. Väčšinou je to teda príznak toho, že sme nechali uhorku príliš dlho na rastline. Stáva sa to pri nakladačkách aj šalátových uhorkách. Samozrejme, pokiaľ pestujeme odrodu, z ktorej by sme chceli odložiť semienka, vtedy necháme uhorku takto dozrieť cielene. Treba si však uvedomiť, že semienka si nemôžeme odkladať z hybridných odrôd.

Prečo sú niektoré uhorky horké?

Občas sa tiež stane, že zozbierané uhorky sú horké. Vieme tomu predchádzať?

Staršie uhorky zvyknú byť horké, horkosť začína pri konci plodu, kde je stopka. Túto časť plodu môžeme odrezať a vyhodiť. Niekedy to býva naozaj len pri stopke, ale inokedy to zasahuje aj do polovice plodu, v najhoršom prípade horkosť zasiahne celý plod. Deje sa to vtedy, keď bola uhorka vystavená nejakým stresovým faktorom, napríklad nepravidelné zalievanie, sucho, príliš vysoké teploty… Na takéto nepriaznivé podmienky uhorka reaguje tvorením horkých látok. V ponuke záhradníctiev a hobby marketov sú už však aj geneticky nehorké odrody, ktoré vznikli šľachtením. Zdôrazňujem, že nie genetickou manipuláciou, ale šľachtením. Býva to označené aj na vrecúškach, že uhorka je geneticky nehorká.

Ak už pozbierame takéto horké plody, vieme s ich horkosťou niečo urobiť aj dodatočne?

Do istej miery áno. Môžeme ich ošúpať, najhorkejšiu časť odstrániť a ostatné postrúhať. Postrúhané uhorky vložíme do misky, výdatne ich zasypeme soľou a necháme niekoľko hodín postáť. Soľ spôsobí, že uhorka pustí šťavu a s ňou aj horkosť. Následne v rukách šťavu z uhoriek vytlačíme a takto vytlačené uhorky použijeme na prípravu šalátu. Nevýhodou je, že takto spracované uhorky majú menej výraznú chuť. S horkosťou odplavíme aj časť chuti. To však neraz oželieme, pretože pravdepodobne nikto nechce vyhodiť vlastnými silami dopestované plody. My to takto robíme doma celé desaťročia.

Zber a spracovanie uhoriek

Kedy sú uhorky pripravené na zber a ako často ich zbierať?

Nakladačky zberáme zvyčajne keď majú tak 8 – 10 cm a šalátové podľa toho, akú odrodu pestujeme. Existujú totiž aj mini šalátové uhorky, ale aj midi a maxi, takže dorásť môžu naozaj do rôznych rozmerov. Ak pestujeme odrodu, o ktorej vieme, že má dosahovať 30 – 40 cm, tak ju zbierame, keď vidíme, že do tejto dĺžky dorástla a je pekne zhrubnutá. Dôležitý je pravidelný zber, čím predídeme tomu, že uhorky prerastú a budú horké. Nakladačky uprostred sezóny zbierame aj každé dva dni. K samotnému zberu – ja väčšinou plod odstrihnem nožničkami a zber robím každé 2  až 3 dni.

Uhorky, nakladačky aj šalátové, môžeme konzumovať čerstvé. Vieme ich zavárať, kvasiť, pridávajú sa do čalamády, šalátov. Existuje ešte nejaký spôsob spracovania, ktorý odporúčate?

Môže sa nám stať, že odídeme na pár dní na dovolenku a po návrate nájdeme na záhone množstvo prerastených plodov. Aj šalátových uhoriek neraz nestihneme zjesť toľko, koľko ich narastie. Takéto uhorky nevyhadzujeme, môžeme ich olúpať, vyberať semienka a pokrájať ich na také rezance alebo kocky a zavaríme ich v sladkokyslom náleve. Tento recept je veľmi obľúbený a volá sa rusle. Presný recept si viete dohľadať na internete, je ich niekoľko.

Okrem šalátov alebo konzumácie za surova vieme uhorky použiť aj do studených polievok, čo je v lete veľmi osviežujúce. Môžu byť súčasťou klasického španielskeho gazpacha alebo bulharského taratoru. Oba pokrmy sa podávajú studené a sú počas horúcich dní veľmi osviežujúce. A rozhodne si nezabudnite pripraviť aj nejakú uhorkovú limonádu, dnes je to celkom moderné, populárne a nekalorické.

Aby sme si ale teda trošku zhrnuli dnešnú uhorkovú tému. Ako dlho trvá sezóna uhoriek?

Sezóna začína výsevom na predpestovanie koncom apríla. Ak pestujeme uhorky vonku, zvyčajne sezónu ukončíme v auguste alebo v septembri. Najčastejšie sezónu ukončia už spomenuté choroby. Predĺžiť rastline život vieme aj tak, že napadnuté listy čo najskôr odstraňujeme.

Výborný spôsob, ako si predĺžiť sezónu, je urobiť ešte júnový výsev. Semienka vysievame do inej časti záhrady, aby boli od rastlín z prvého výsevu čo najďalej. Takto si vieme sezónu predĺžiť až do neskorého augusta alebo septembra.

Apríl v úžitkovej záhrade

Je v apríli ešte niečo také špecifické, čo nás čaká v záhrade a na čo by sme nemali zabudnúť?

V tomto období je dôležité otužovanie sadeníc paprík a paradajok. To znamená, že cez deň sadenice vynášame von do polotieňa a na noc, pokiaľ má byť chladno, ich zase prenášame späť dovnútra. Koncom apríla sa môžeme pripravovať na výsevy strukovín, hlavne fazule a bôbu. Taktiež pokračujeme v zbere šalátov, zároveň vysielame ľadové šaláty. Hlávkový šalát vysievame už len celoročný, na jarné odrody je už teraz neskoro. Keď odkvitnú broskyne, môžeme začať s ich rezom. Broskyne sa režú práve v tomto období kvôli tomu, aby ich nenapadli choroby a aby nenamrzli.

Vysievame aj hlúboviny – buď ich vysievame v apríli priamo na záhon, alebo už môžeme vysádzať aj predpestované sadenice. Hlúboviny, najmä skoré kaleráby, zvyčajne pestujeme vo fóliových tuneloch alebo zakryté netkanou textíliou. Je to prevencia proti škodcom, ktoré na ne výrazne útočia. Skoré hlúboviny, ktoré sme vysievali koncom februára pod sklo, teraz pikírujeme a presádzame na priame stanovište. Môžeme vysievať aj neskoré odrody mrkvy a petržlenu.

Takže naozaj platí, že na jar sa v záhrade nenudíme, však?

Áno, naozaj nás čaká veľa práce.

Monike ďakujeme, že si našla čas a podelila sa o svoje znalosti a skúsenosti. Veríme, že vám jej rady a odporúčania v aktuálnej sezóne pomôžu.

Neprehliadnite tiež náš rozsiahly rozhovor s odborníkom o pestovaní rajčín.

Text: Monika Felixová, Eva Fačková
Redakčná úprava: Michaela Horbanová
Foto: isifa/Shutterstock

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

Máj je mesiacom výsevov teplomilnej zeleniny. Čo a ako práve teraz vysievať? Májový sprievodca pestovaním: Pozrite sa, čo všetko ešte môžete vysievať Sprievodca pestovaním: Toto všetko vysievame počas apríla! Čo znamená druhý výsev a ktorú zeleninu môžeme v lete vysievať? Viac prezradil v rozhovore odborník na osivá Ako pestovať uhorky a vyťažiť tak z uhorkovej sezóny maximum Na sushi nepotrebujete surovú rybu. Vyskúšajte tieto plody z vlastnej záhrady!